Projekt Tunela Karpaty, ktorý má spojiť Raču so Záhorskou Bystricou a uzavrieť severnú časť diaľničného obchvatu Bratislavy, sa posunul do ďalšej fázy. NDS vyhlásila súťaž na projektové práce. Samotná výstavba sa však ešte nezačína a pred projektom zostáva množstvo technických, environmentálnych aj finančných otázok.
Príprava jedného z najväčších dopravných projektov na Slovensku pokračuje. Ako informuje poslanec Rače Michal Feik, Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila verejné obstarávanie na projektové práce pre úsek diaľnice D4 medzi Račou a Záhorskou Bystricou, ktorého najvýznamnejšou súčasťou bude pripravovaný Tunel Karpaty. Hoci ide o významný posun, neznamená to začiatok stavebných prác ani výstavby samotného tunela.
Na aktuálny krok upozornil aj račiansky poslanec Michal Feik. Zdôraznil, že predmetom súťaže je príprava projektovej dokumentácie a ďalších podkladov potrebných pre povoľovacie procesy. Ako uviedol, „nejde ešte o súťaž na výstavbu tunela ani o začiatok stavebných prác.“
Tunel Karpaty má v budúcnosti spojiť východnú a západnú časť Malých Karpát a dokončiť chýbajúci severný úsek diaľničného okruhu D4 okolo Bratislavy. Jeho hlavným cieľom je odviesť tranzitnú dopravu z preťažených mestských komunikácií a zlepšiť dopravnú situáciu v hlavnom meste aj jeho okolí.
Veľká zmena pri Draždiaku v Bratislave. Nová bezbariérová lávka si vyžiada dopravné obmedzenia, čoskoro sa však otvorí
Plánovaný úsek D4 medzi Račou a Záhorskou Bystricou bude merať viac ako 12 kilometrov, pričom samotný tunel má dosiahnuť dĺžku približne 11,8 kilometra. Ak sa projekt podarí zrealizovať podľa plánov, pôjde o najdlhší cestný tunel na Slovensku.
Trasa by mala viesť od severovýchodného okraja Rače až po priestor severozápadne od Marianky. Súčasťou projektu bude aj dobudovanie druhého jazdného profilu diaľnice D4 medzi križovatkami Stupava-juh a Devínska Nová Ves.
Aktuálne obstarávanie sa zameriava najmä na vypracovanie stavebného zámeru, projektovej dokumentácie mimotunelových častí, portálov, hĺbených úsekov či objektov potrebných na manipuláciu s vyťaženou horninou. Súčasťou budú aj dokumenty pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA), vyhodnotenie pripomienok, ako aj podklady potrebné na majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a ďalšie povoľovacie konania.
Bratislava ukrýva miesta s nádhernými výhľadmi. Tieto zákutia možno ani nepoznáte a mnohé sú úplne zadarmo
Paralelne už prebieha rozsiahly inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum. Základné merania majú trvať približne tri roky, pričom monitoring podzemných vôd bude pokračovať ešte ďalších dvanásť rokov. Práve výsledky týchto prác budú rozhodujúce pre ďalší postup projektu.
Jednou z najväčších výziev zostáva ochrana životného prostredia. Odborníci upozorňujú najmä na možné zásahy do vodného režimu Malých Karpát. Pri razení tunela môže dôjsť k vytvoreniu priepustných zón v horninovom prostredí, čo by mohlo ovplyvniť výdatnosť prameňov, studní aj vodných tokov.
V minulosti sa v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie spomínali aj možné riziká pre Svätú studňu či rieku Vydricu. Aj preto je podrobný hydrogeologický prieskum jednou z najdôležitejších etáp prípravy.
Projekt môže skomplikovať aj geologická náročnosť územia. Trasa povedie cez zlomové pásma a hydrogeologicky komplikované oblasti, kde môžu skutočné podmienky pod zemou priniesť technické komplikácie, úpravy projektu, predĺženie výstavby aj zvýšenie konečných nákladov.
Bratislavská polícia upozorňuje na veľké dopravné obmedzenia pre festival: Pred cestou do Vajnôr sa pripravte na kolóny
Významnou témou bude aj nakladanie s miliónmi kubických metrov vyťaženej horniny. Počas razenia tunela bude potrebné zabezpečiť jej dočasné uskladnenie, spracovanie aj prepravu. To môže počas výstavby zvýšiť hluk, prašnosť aj intenzitu nákladnej dopravy najmä v okolí portálov tunela. Definitívne riešenie logistiky a ďalšieho využitia vyťaženej horniny zatiaľ ešte nie je uzavreté.
Na možné negatívne dôsledky upozorňujú aj obyvatelia okolitých obcí. Najmä v Marianke zaznievajú obavy z hluku, prašnosti, zvýšenej nákladnej dopravy či zásahov do okolitej krajiny počas niekoľkoročnej výstavby.
Otvorenou otázkou zostáva aj financovanie celého projektu. Predbežné stavebné náklady sa dnes odhadujú približne na 1,7 miliardy eur, nejde však o konečnú cenu. Tú môžu v nasledujúcich rokoch ovplyvniť geologické podmienky, vývoj cien stavebných materiálov, inflácia, technologické požiadavky aj prípadné zmeny projektu. Zatiaľ je isté iba financovanie projektovej dokumentácie zo štátneho rozpočtu. O tom, z akých zdrojov bude hradená samotná výstavba, sa ešte nerozhodlo.
Hoci príprava Tunela Karpaty postúpila do ďalšej fázy, od projektových prác až po otvorenie novej dopravnej tepny vedie ešte dlhá cesta. Ak sa však projekt podarí úspešne dokončiť, môže výrazne zmeniť dopravnú situáciu v Bratislave a odľahčiť viaceré dnes preťažené mestské komunikácie.
