Doktorandi Fakulty architektúry a Ústavu manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (STU) skúmajú, ako si Zimný prístav môže zachovať svoje hodnoty a stať sa súčasťou nových mestských štvrtí.
Upozorňujú, „hovorme o jeho budúcnosti už dnes, aby nepodľahol tlaku investorov“. Inšpiráciou môžu byť európske metropoly. Doktorandi zozbierali niekoľko príkladov, napríklad v londýnskych Docklands boli prístavné sklady premenené na obytné domy a medzi nimi zostali zachované vedľajšie ramená rieky. Vo francúzskom Štrasburgu je dnes z jednej z prístavných budov univerzita, z bývalého skladu je apartmánový dom. Zachované zostali žeriavy. Tie sú v Štrasburgu znakom mesta a v noci sú dokonca vysvietené.
„Aj Bratislava má viacero možností, ako sa k územiu postaviť, nie všetky funkcie majú šancu stať sa súčasťou novej mestskej štruktúry, napríklad prípadný investor by ťažko súhlasil so zachovaním skládky uhlia či prečerpávacej stanice olejov. Cestou je v budúcnosti transformovať nákladný prístav na osobný, na prístavisko malých plavidiel a zachovať napríklad funkcie prekladiska či zimovania lodí, pretože tu voda v zime nezamŕza,“ vysvetlila doktorandka Katarína Mackovičová z Ústavu manažmentu STU. Informovala o tom manažérka pre komunikáciu STU Andrea Settey Hajdúchová.
Ochranný útulok
Zimný prístav sa dnes stáva témou diskusií a pamiatkového a architektonického výskumu. V poslednej Hodnotiacej správe o stave plnenia koncepcie rozvoja verejných prístavov na Slovensku z roku 2014 sa uvádza, že „funkcia Zimného prístavu ako ochranného útulku pre plavidlá v čase nepriaznivých plavebných podmienok (povodeň, ľadochod, extrémne nízke či vysoké vodné stavy) musí byť zachovaná“. Zároveň dodáva, že časť územia by mohla byť polyfunkčne transformovaná „so zreteľom na poskytnutie priestoru pre osobnú lodnú dopravu hlavne vytvorením nových možností pre obsluhu kajutových lodí, ale aj vhodných prístavísk pre návštevníkov mesta používajúcich malé rekreačné plavidlá“.
Pribúdajúce projekty
Zo širšieho centra Bratislavy je postupne vytláčaný priemysel, ktorý sa prirodzene zhlukoval aj v okolí riečneho prístavu na Dunaji. V území vznikajú nové mestské štvrte a obytné či kancelárske priestory. Bratislavčania takto prišli v posledných rokoch o bývalú továreň Kablo či Gumon, alebo o časť Cvernovky. Dostali novú štvrť Eurovea s nákupným centrom, kanceláriami, bytmi a promenádou popri Dunaji. Aktuálne sa pripravuje jej rozšírenie smerom k mostu Apollo – Eurovea 2, pribúdajú projekty ako Twin City, Sky Park, pradiareň, Klinger či plánované Harbour City. Výstavba sa tak stále viac tlačí smerom k zimnému prístavu.
„Ak chceme, aby v budúcnosti v Bratislave bolo možné obdivovať novú mestskú štvrť inšpirovanú bohatou históriou jej prístavu, tak teraz stojíme na začiatku. V bode, kedy sa rodia idey. Nová mestská architektúra môže komunikovať s jeho zachovalými vodnými plochami, technickými dielňami a s architektúrou, ktorá viac ako jeden a štvrť storočia prispievala a prispieva k bohatstvu mesta a jeho obyvateľov. Víziou je, aby územie prístavu v bezprostrednom dotyku s európskou veľriekou pôsobilo v budúcnosti neopakovateľne autenticky až ikonicky. Hovoríme o vízii možno 10 i viac rokov, pretože Bratislava prístav potrebuje a nie je ho možné len tak presunúť,“ uzavrel doktorand Fakulty architektúry STU Martin Dubiny.
