Divadlo Aréna v bratislavskej Petržalke patrí medzi najstaršie divadelné scény v meste. Jeho príbeh sa začal písať už v roku 1828 na brehu Dunaja, keď ešte išlo o drevený letný amfiteáter pod holým nebom. Za takmer dve storočia sa na jeho javisku vystriedali významní umelci, divadlo prežilo vojnové obdobie aj desaťročia, keď slúžilo ako sklad.
Divadlo Aréna patrí k miestam v Bratislave, ktoré majú za sebou príbeh dlhší, než by ste možno čakali. História tejto petržalskej scény siaha až do roku 1828. Vtedy vzniklo na petržalskom brehu Dunaja v blízkosti verejného parku ako letné divadlo. Nešlo však o budovu, akú poznáme dnes. Prvé predstavenia sa odohrávali v drevenom, nezastrešenom amfiteátri, od ktorého pochádza aj názov Aréna.
Na javisku sa objavovali drámy, opery či operety a postupne sem prichádzali významné divadelné spoločnosti z Viedne, Budapešti a ďalších miest. Aréna tak už v 19. storočí nebola iba lokálnou scénou. Jej predstavenia priťahovali známych umelcov a dokonca aj významných hostí. V roku 1839 jedno z predstavení navštívil rakúsky cisár Ferdinand.
Pôvodná drevená stavba však napokon ustúpila modernejšej budove. Na konci 19. storočia prešla Aréna zásadnou premenou a vznikla murovaná divadelná stavba, ktorej historický charakter sa zachoval dodnes. Repertoár sa pritom postupne rozširoval aj o ďalšie žánre vrátane baletu.
ROZHOVOR: Herec Števo Martinovič: Čo ho naposledy počas natáčania okúzlilo a ako vidí Bratislavu ako postavu vo filme?
Petržalka bola v tom čase významným miestom na kultúrnej mape regiónu a v Aréne sa striedali maďarské, rakúske aj nemecké divadelné spoločnosti. Medzi nimi bolo aj známe viedenské Theater an der Wien. Pred prvou svetovou vojnou tu vystupovali aj umelci z talianskej opernej spoločnosti či anglickí herci. Publikum mohlo vidieť osobnosti, ktoré v tom období patrili medzi vyhľadávané mená európskej scény.
S históriou Arény sa spája aj meno Maxa Reinhardta, neskôr svetovo uznávaného divadelného režiséra. Ako mladý herec tu niekoľko sezón účinkoval a na javisku stvárnil viacero postáv. Jeho pôsobenie v Aréne tak patrí medzi zaujímavé kapitoly dejín tejto bratislavskej scény.
Osud divadla sa však výrazne zmenil v priebehu 20. storočia. Medzi dvoma svetovými vojnami jeho význam postupne klesal, okrem iného aj pre rozvoj profesionálneho divadla priamo v Bratislave. Po druhej svetovej vojne a pričlenení Petržalky k Bratislave sa historická budova pre verejnosť zatvorila.
Nasledujúce desaťročia boli pre Arénu mimoriadne smutné – namiesto predstavení slúžila ako sklad a verejnosť do nej nemala prístup takmer pol storočia.
ROZHOVOR: Zuzana Haasová má k Bratislave mimoriadne osobný vzťah, prezradila svoje obľúbené miesta aj svoj bohatý program
K návratu divadla na kultúrnu mapu Bratislavy došlo až v 90. rokoch. Významnú úlohu v jeho obnove zohral slovenský mím Milan Sládek, ktorý sa zasadil o znovuoživenie historickej budovy. Začala sa rekonštrukcia a priestory dostali nový život.
Prvou premiérou obnoveného divadla bol Grand Pierot. Aréna sa následne profilovala najmä ako centrum pohybového divadla a pantomímy a v rokoch 1996 až 2002 hostila medzinárodný festival Kaukliar.
Ďalší veľký zlom prišiel začiatkom nového tisícročia. Po prechode divadla do pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja sa jeho riaditeľom stal herec Juraj Kukura, ktorý priniesol koncepciu multižánrovej scény. Aréna sa postupne otvorila súčasnej aj klasickej činohre, muzikálu, tancu, hudbe, opere, filmu či vzdelávacím projektom.
Jednou z najvýraznejších častí jej dramaturgie sa stal takzvaný Občiansky cyklus. Divadlo prostredníctvom pôvodných inscenácií začalo otvárať témy, ktoré súvisia s históriou Slovenska, politikou, spoločnosťou a jej kontroverznými kapitolami.
Medzi najznámejšie patrila inscenácia Tiso, ktorá priniesla na javisko príbeh Jozefa Tisa a vyvolala výraznú spoločenskú aj odbornú odozvu.
Občiansky cyklus neskôr pokračoval titulmi venovanými napríklad Gustávovi Husákovi, komunizmu, holokaustu, Slovenskému národnému povstaniu či Alexandrovi Dubčekovi. Divadlo sa venovalo aj historickým osobnostiam Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a Tomášovi Garriguovi Masarykovi. V novších inscenáciách sa objavili napríklad témy Jánošíka, spoločenskej zodpovednosti či konfliktu jednotlivca s väčšinou.
Bratislavské mestské Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava ukrýva príbeh, ktorý málokto pozná. Začalo ako banka
Aréna však nikdy nebola iba miestom činohry. V priebehu rokov sa na jej javisku objavili muzikály ako Hriešny tanec, Rocky Horror Show, Príbeh ulice či Rent. Diváci mohli vidieť aj Lazarus, muzikál spojený s menom Davida Bowieho. Svoje miesto si v programe našli jazzové koncerty, tanečné projekty a rôzne hudobné podujatia.
Zaujímavou súčasťou života divadla boli aj celonočné kultúrne programy. Počas takzvaných nocí venovaných rôznym krajinám mohli návštevníci spoznávať ich kultúru, hudbu, tradície, jazyk či gastronómiu. V programe sa objavili Židovská noc, Rakúska noc, Nemecká noc, Švajčiarska noc či Talianska noc.
Aréna sa postupne stala miestom aj pre filmových a operných fanúšikov. Projekt MET Opera Live HD prinášal divákom priame prenosy predstavení z Metropolitnej opery v New Yorku. Kino Aréna zase ponúkalo výber domácej i svetovej kinematografie a pripomínalo známe filmy či historické televízne inscenácie.
Na svoje si v Divadle Aréna prichádzali aj deti a mladí ľudia. Divadlo uvádzalo rozprávky a pripravovalo programy určené najmladšiemu publiku. Dôležitou súčasťou jeho aktivít sa stalo aj vzdelávanie.
Spolu s Univerzitou Komenského sa tu od roku 2003 konala Detská univerzita Komenského, počas ktorej deti počas letných prázdnin zažívali atmosféru vysokoškolského štúdia. Neskôr pribudol aj vzdelávací program Divadlu bližšie.
Osobitné miesto má v Aréne komorná scéna LOFT, ktorá funguje priamo pod strechou divadla. Je určená najmä na menšie inscenácie, pri ktorých sú diváci hercom omnoho bližšie. Práve tento priestor vytvára úplne inú atmosféru ako veľká divadelná sála.
Slovenské národné divadlo v Bratislave pozná každý, no tieto zaujímavosti ste o novej budove možno nevedeli
Ďalšia veľká kapitola sa začala písať v roku 2021, keď sa historická budova pustila do komplexnej rekonštrukcie. Počas stavebných prác sa súbor presunul na iné bratislavské javiská a do kultúrnych priestorov v okolí. Obnova priniesla modernizáciu technického vybavenia, javiska, osvetlenia, zvuku aj ďalších častí budovy, pričom cieľom bolo spojiť historický charakter objektu s požiadavkami súčasného divadelného priestoru.
Po dokončení rekonštrukcie sa Divadlo Aréna vrátilo do svojho historického sídla. V júni 2024 sa presťahovalo späť do zrekonštruovaných priestorov a 17. novembra 2024 opäť otvorilo svoje brány verejnosti.
Dnes tak Divadlo Aréna predstavuje zaujímavé spojenie histórie a súčasnosti. Na jednom mieste sa stretáva príbeh takmer dvestoročnej divadelnej tradície, mená významných európskych umelcov, obdobie, keď bola budova desiatky rokov zatvorená, aj moderná tvorba, ktorá otvára spoločenské a historické témy.
