BHS Filharmonický orchester Rotterdam
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Účinkujú
Filharmonický orchester Rotterdam
Lahav Shani – dirigent
Kirill Gerstein – klavír
Program
Johannes Brahms – Tragická predohra, op. 81
Béla Bartók – Koncert pre klavír a orchester č. 3, Sz. 119
Johannes Brahms – Symfónia č. 1, c mol, op. 68
Vstupné 45, 39, 29 € Vstupenky
Mladý Izraelčan Lahav Shani debutoval ako klavirista i ako dirigent za pultom Filharmonického orchestra Rotterdam v roku 2016, aktuálne je jeho šéfdirigent. U nás tohto renomovaného a žiadaného majstra taktovky privítame po prvý raz. Rovnako premiérovo tu vystúpi aj popredný sólista Kirill Gerstein, ktorého hra je cenená najmä pre flexibilnú kombináciu ruskej, americkej i európskej školy. Úvodná Tragická predohra Johannesa Brahmsa nie je prejavom konkrétnej tragédie, ale skôr pokusom zachytiť turbulenciu vášní a protikladov, typických pre klasickú tragédiu. Svoju prvú symfóniu Brahms komponoval dlhých štrnásť rokov, sám vyjadril, že to bolo možno aj dlhšie. Dôvodom mohlo byť autorovo úsilie priblížiť sa k svojmu vzoru, hudobnému hrdinovi klasicizmu Beethovenovi. Priateľovi Levimu píše „Nedokážeš si predstaviť, akú odvahu si vyžaduje toto rozhodnutie, keď máš stále v pätách gigantove kroky!“. Béla Bartók komponoval svoj 3. klavírny koncert, keď už bol vážne chorý. Zaznel po prvý raz až niekoľko mesiacov po skladateľovej smrti v roku 1946 vo Philadelphii a zaznamenal obrovský úspech.
Na v súčasnosti pomerne pretriasanú tému Cvernovky sa pozreli aj študenti architektúry na FA STU v Bratislave. Ich nápady sú odvážne a bez obmedzení, pri svojej tvorbe totiž nemali ruky zviazané rôznymi regulatívmi.
Zatiaľ čo pri premene bývalého priemyselného areálu Cvernovka v Ružinove budú dôležitú úlohu zohrávať jasné pravidlá určené územným plánom zóny, študenti boli záväznými regulatívmi územného plánu obmedzovaní len minimálne. Každý zo študentov si vymyslel vlastný koncept, avšak musel dodržať zachovanie jedinej pamiatkovo chránenej budovy Pradiarne z roku 1904 a bytového domu na rohu Dulovho námestia a Košickej ulice. Funkcie budov ani platný index umožňujúci zastavať len 30 % plochy územia nemuseli brať do úvahy.
Keďže bola úloha zadaná pomerne voľne, diplomové práce študentov sa výrazne líšili, prejavil sa ich rôznorodý prístup. Niektorí myslia klasickejšie, iní sú vo svojich predstavách odvážnejší. Slobodné myslenie je však na škole samozrejmosťou, keby dostali zadanie spracovať územný plán zóny, už by sa museli riadiť pravidlami a práce by vyzerali úplne inak.
Podľa Ľubomíra Závodného, hosťujúceho profesora na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity, by mal byť index zastavanosti vyšší a mestská časť by sa mala pustiť cestou zmeny územného plánu mesta. „Mám dojem, že najviac sa diskutuje o budúcnosti Pradiarne a nie o celom areáli, ktorý akoby nikoho nezaujímal,“ vyjadril sa pre etrend.sk.
Hoci sa ani jeden z návrhov študentov nemôže realizovať, prejavila o ne slovensko-fínska developerská firma YIT záujem. Majú význam pre diskusiu a overovanie možností.
Cena: 45, 39, 29 €
Sledujte novinky z Bratislavy na:
Facebooku BratislavaDen.sk
Instagrame @bratislavaden
...alebo ich odoberajte cez e-mail: