Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Koncert s publikom – Jozef Lupták, Jordana Palovičová

Koncert s publikom jozef luptak jordana palovicova 20200609 ksp 01 400x350 jpg
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu

Odkaz na koncert bude pre vás sprístupnený v čase konania koncertu na adrese: https://www.facebook.com/SlovakPhil

Sledujte naše internetové stránky a profily na sociálnych sieťach #SlovakPhil.

Ďakujeme za vašu priazeň.

Na koncert vás vo videopozvánke pozývajú Jozef Lupták a Jordana Palovičová.

Jozef Lupták violončelo
Jordana Palovičová klavír
Ilja Zeljenka
Vladimír Godár
Arvo Pärt
Leoš Janáček
Ludwig van Beethoven
Hry pre Biancu pre klavír a štyri bongá
Passacaglia pre sólové violončelo
Fratres
Rozprávka pre violončelo a klavír
Sonáta pre violončelo a klavír č. 3 A dur, op. 69

Prenosy Koncerty s publikom nadväzujú na tradíciu ôsmich Koncertov bez publika, ktoré si počas svojho vysielania každý utorok z Koncertnej sály Slovenskej filharmónie získali stovky priaznivcov. Slovenská filharmónia tak pohotovo reaguje na priaznivý vývoj pandémie Covid-19 a teší sa z prvých návštevníkov vo svojich priestoroch.

Jozef Lupták je jednou z najvýraznejších osobností na súčasnej slovenskej hudobnej scéne. Je umelcom so širokým umeleckým záberom a zrelým muzikantským intelektom, vytríbeným zmyslom pre štýl, technickou virtuozitou, schopnosťou zmocniť sa interpretovaného diela s nadhľadom a presvedčivosťou. Za svoju bohatú koncertnú činnosť a za festival Konvergencie, ktorý organizuje a ktorého umeleckým riaditeľom je už vyše 20 rokov, získal v roku 2009 Cenu Ministra kultúry SR. Jordana Palovičová získala mnoho ocenení na domácich i medzinárodných súťažiach. Je prominentnou interpretkou diel Jána Cikkera, za čo jej v roku 2016 bola udelená Cena Jána Cikkera. Ako sólová a komorná hráčka sa predstavila na mnohých festivaloch doma i v zahraničí, ako sólistka účinkovala s poprednými slovenskými a zahraničnými orchestrami. Pôsobí ako docentka na Katedre klávesových nástrojov a cirkevnej hudby HTF VŠMU v Bratislave.

V úvode koncertu odznejú diela slovenských skladateľov, v ktorých sa interpreti koncertu predstavia ako sólisti.

V Hrách pre Biancu pre klavír a štyri bongá (1991) využíva Ilja Zeljenka klavír skôr ako „bicí nástroj“ v tradícii odštartovanej Bartókovým Allegro barbaro. To je ešte zvýraznené využitím bong umiestnených po oboch bokoch interpretky, ktoré napomáhajú zvýšeniu atraktivity nielen zvukového, ale aj vizuálneho výsledku. Dielo vzniklo v období, kedy sa Zeljenka utiahol pred mestským životom a spoločenským svetom a na svojej chalupe zažíval priam explóziu tvorivosti.

Vladimír Godár sa vo svojej tvorbe programovo hlási k potrebe „zohľadnenia výdobytkov hudobnej tradície v novodobom hudobnom myslení“. Passacaglia pre sólové violončelo (2007) patrí medzi diela, v ktorých využíva archaické hudobné formy a je založená na basovom ostinate, nad ktorým sa rozvíja variačný proces. Podľa Luptáka, ktorý je Godárovým „dvorným violončelistom“, je skladateľova hudba „nesmierne komunikatívna“ a „oslovuje veľké množstvo poslucháčov, od poslucháčov tradičného klasického repertoáru cez ‚barokistov‘, súčasníkov až po ‚rockerov‘.“

Fratres (po latinsky Bratia, 1977) estónskeho skladateľa Arvo Pärta je kultovou skladbou komponovanou v tzv. „tintinnabuli“ (lat. „zvončeky“) štýle, ku ktorému autora inšpirovalo jeho štúdium gregoriánskeho chorálu, gotickej hudby a renesančnej polyfónie. S využitím minimálnych prostriedkov (melodický trojhlas; variačná forma ktorej diely sú od seba odčlenené „perkusívnym“ motívom, hlboká basová kvinta) dosahuje Pärt maximálne sugestívny výrazový účinok.

Podnetom k vzniku Rozprávky pre violončelo a klavír (1910, rev. 1923) Leoša Janáčka bola Rozprávka o cárovi Berendejovi, epická báseň Vasilija Žukovského. Janáček sa vo svojej tvorbe nechal výrazne inšpirovať ruskou literatúrou, ale aj hudbou, takže farebnosť a zvukové kúzlo jeho skladby sa vyrovnajú Rimskému-Korsakovovi či ranému Stravinskému. V duchu poetickej symboliky violončelo dôsledne „hovorí“ za mladého cároviča (ani jeden z jeho bohatierskych motívov sa v klavíri nevyskytne), klavír za spanilú cárovnú jeho srdca.

Sonátu pre violončelo a klavír č. 3 A dur, op. 69 (1808) dokončil Ludwig van Beethoven približne v tom období ako svoju slávnu Osudovú symfóniu. Úvodná téma prvej časti zaznievajúca v spodnom registri sólového violončela zasieva semienka motívov, ktoré v priebehu skladby postupne rastú a rozkvitajú. Identický postup nachádzame aj v Piatej symfónii, kde je všetko dianie odvodené od štvortónového motívu g–g– g–es, onoho povestného a symbolického „osudového klopania na dvere“… Dielo je považované za prvú violončelovú sonátu v dejinách hudby, kde majú oba nástroje rovnakú dôležitosť a stalo sa tak základom, na ktorom budovali Mendelssohn, Brahms a ďalší romantickí skladatelia.

Viac info

http://www.filharmonia.sk/events/event/koncert-s-publikom-01-luptak-palovicova/

august, 2021

pon

ut

str

štv

pia

so

ne

-

-

-

-

-

-

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

13

14

15

16

17

18

19

20

21

22

23

24

25

26

27

28

29

30

31

01aug15:0017:00Mestský festival Džezový festival 900 metrov džezu15:00 - 17:00 Udalosť usporiadaná: MČ Staré Mesto, Fond na podporu umenia Kategória:Festival

Odporúčame

Copyright © BratislavaDen.sk Všetky práva vyhradené. BratislavaDen.sk si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.

X