Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
NITRA: Spomienka na obete holokaustu
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
ilustračné: SITA
8. septembra 2015 Podujatia a akcie Bratislava od BratislavaDen.skSITA, © SITA 2015

Mená obetí holokaustu budú na ich pamiatku čítať aj Emília Vášaryová či Zuzana Fialová

Spomienka na obete holokaustu sa bude konať v stredu 9. septembra od 18:00 v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava, obete si pripomenú čítaním mien z deportačných listov

Obete holokaustu si v stredu 9. septembra pripomenú v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave. V priestoroch divadla budú od 18:00 čítať známe osobnosti mená obetí deportovaných do koncentračných táborov. Z deportačných listov prídu prečítať napríklad herečky Emília Vašáryová, Zuzana Fialová či umelci Martin Huba, František Kovár a mnohí ďalší. Na tlačovej konferencii o tom za organizátorov informovala iniciátorka podujatia publicistka Ľuba Lesná.

Tradícia čítania mien obetí holokaustu sa začala v roku 2009, tento rok si ich pripomenú už po siedmykrát. Známe osobnosti prečítajú do 350 mien, tentoraz zo siedmeho a ôsmeho transportu. Jeden z transportov viezol len ženy a druhý mužov. Pietna spomienka bude tento rok venovaná ženám zo siedmeho transportu, ktorý zvážal ľudí z okresu Poprad a prišiel do tábora Auschwitz 2. apríla 1942 a priviezol asi 1 000 osôb. Známe osobnosti prečítajú aj mená z ôsmeho – mužského transportu, ktorý priviezol tiež približne tisícku ľudí zo Žiliny do Lublinu.

„Zároveň na zadnej projekcii sa premietne všetkých 57-tisíc mien, ktoré sa zachovali z prvej vlny transportov v roku 1942,“ priblížila Lesná. Zaspomínať príde na tieto ťažké časy aj jedna z účastníčok holokaustu, ktorá deportácie prežila. „Hlavnou myšlienkou podujatia je, aby sa ľudia dozvedeli, čo sa vtedy dialo, koľko ľudí zomrelo a aké mali ťažké osudy,“ hovorí Lesná. Podľa historika Ivana Kamenca holokaust a všetko, čo s ním súvisí, nebol len tragédiou Židov, ale aj tragédiou celej spoločnosti. “ V tom je aj podstata spoznávania holokaustu, že sa nemá týkať len obetí, ale aj väčšinovej spoločnosti, tej známej mlčiacej väčšiny,“ uviedol historik Kamenec, ktorý v tom vidí paralelu so súčasnou utečeneckou krízou, ktorá podľa neho nie je len tragédiou tých, čo utekajú, ale aj celej európskej spoločnosti.

Pietnu spomienku čítanie mien obetí holokaustu organizuje bratislavský magistrát spolu s Medzinárodným kresťanským veľvyslanectvom Jeruzalem (ICEJ) a Dokumentačným strediskom holokaustu. Práve Dokumentačné stredisko holokaustu plánuje túto tragickú časť našich dejín priblížiť aj školákom. Vyhlásiť chcú súťaž Stratení susedia, v ktorej by školáci písali o svojich susedoch, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch alebo o tých, ktorým sa podarilo prežiť. „Aby deti pátrali po ich menách, príbuzných či po tom, čo robili a ako žili,“ priblížila Lesná s tým, že súťaž organizátori z Dokumentačného strediska holokaustu priblížia na stredajšom spomienkovom stretnutí.

Obete holokaustu si okrem spomienkového čítania pripomenú v stredu 9. septembra o 15:30 aj pri Pamätníku obetiam holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave. Na pietnej spomienke sa zúčastnia členovia vlády a veľvyslanci viacerých krajín, ktorí kladením vencov vzdajú hold všetkým obetiam. S príhovorom vystúpi premiér Robert Fico, prešovský arcibiskup Ján Babjak, modlitbu prednesie bratislavský rabín Baruch Myers. O deň neskôr, vo štvrtok 10. septembra o 15:00, bude v Múzeu židovskej kultúry v Bratislave vernisáž „Rodinný tábor“. Ide o výstavu z Pamätníka Terezín o likvidácii „rodinného tábora“ Auschwitz – Birkenau.

Slovenská republika si v stredu 9. septembra pripomenie Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý sa zaraďuje medzi pamätné dni. Tento rok uplynie 74 rokov, odkedy vláda slovenského štátu 9. septembra 1941 vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Poslanci NR SR schválili 31. októbra 2001 zákon, ktorým stanovili 9. september ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie. Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra v tom istom roku. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko stoviek. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.

K téme

Témy

Najčítanejšie za týždeň

Neprehliadnite

Bezplatné novinky z Bratislavy raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Máte tip na článok? Napíšte nám TU

Odporúčame

Copyright © BratislavaDen.sk Všetky práva vyhradené. BratislavaDen.sk si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.

X