Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Roman Brecely (Sieť) požiadal generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (NDS) Róberta Auxta, aby zabezpečil prístup verejnosti k informáciám o podmienkach, za ktorých štát vykupoval pozemky pod budúcim bratislavským diaľničným obchvatom na diaľnici D4 a priľahlej rýchlostnej ceste R7. Informovalo o tom vo štvrtok ministerstvo dopravy.
„NDS má výnimku na zverejnenie týchto dokumentov v Centrálnom registri zmlúv, musí dodržiavať zákon o ochrane osobných údajov a nemá kapacity na to, aby vytvárala na požiadanie zoznamy informácií, ktorými nedisponuje. V prípade pozemkov pod obchvatom ide o tisíce zmlúv,“ povedal minister Brecely po rozhovore s Auxtom.
„Som však presvedčený, že v záujme transparentnosti sa musia vedieť občania dostať ku konkrétnej informácii, za akých podmienok štát pôdu vykúpil. Riaditeľ NDS ma ubezpečil, že v najbližšom čase podnikne kroky, ktorými prístup k takýmto informáciám verejnosti umožní,“ dodal Brecely.
Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) predtým informovala, že výkup pozemkov pod plánovaným obchvatom Bratislavy je najväčší pozemkový biznis posledných rokov, keďže pôjde o dohody za vyše tristo miliónov eur. Občania preto majú právo vedieť, kto na tom zarobil.
TIS spolu s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (Ineko) pred mesiacom požiadala štátnu NDS o informácie o výkupe pozemkov, tá však po dvoch týždňoch odpovedala, že potrebuje dlhší čas na rozhodnutie. „Ale práve v deň odkladu zrazu šéf Mostu Béla Bugár novinárom dobrovoľne oznámil, že na pozemkoch pod obchvatom zarobil pol milióna eur aj on sám (Most obchvat dlhodobo podporoval),“ uviedla mimovládka. TIS a Ineko sa zaujímali o celkovú výmeru a cenu doteraz vyplatených pozemkov, ako aj o zoznam zmlúv za vyše 10 tis. eur.
NDS napokon v piatok minulého týždňa žiadosť na základe infozákona zamietla. „Vraj preto, lebo tie informácie treba vyhľadať a spracovať, a to podľa zákona nemusia. Poskytnutie takýchto informácií by NDS vraj spôsobilo technické a personálne problémy a podobné infožiadosti by mohli ochromiť chod príslušných organizačných zložiek NDS,“ informovala TIS.
Slovensko však podľa mimovládky skôr ochromuje korupcia a netransparentnosť, nie žiadosť o informácie, pričom v odpovedi NDS nikde nespomenula verejný záujem na tom, či miliónové obchody prebehli čisto. TIS sa preto rozhodla odvolať a v prípade neústupčivosti NDS podať na ňu žalobu.
