Vládny kabinet v stredu konštatoval, že projekt slovensko-rakúskeho ropovodu v tejto fáze je potrebné dopracovať do realizačného štádia, vrátane alternatívnych technických, technologických a legislatívnych riešení do 18 mesiacov.
„V prípade nezmeneného, respektíve odmietavého postoja hlavného mesta SR k projektu ropovodu Bratislava-Schwechat Pipeline aj po dopracovaní projektu do realizačného štádia, ministerstvo hospodárstva odporúča následne pozdržať realizáciu tohto ropovodného prepojenia,“ konštatuje sa v materiáli, ktorý v stredu schválila vláda.
O definitívnej trase slovensko-rakúskeho ropovodu sa stále nerozhodlo. Projekt ropovodu je z hľadiska trasovania spracovaný vo variantných riešeniach. Tie sa týkajú výlučne úseku, ktorý vedie územím SR. Na území Rakúskej republiky je ropovod v celej dĺžke plánovanej trasy (viac ako 2/3 celkovej dĺžky trasy ropovodu) pripravený na okamžitú realizáciu.
Vo verzii projektu z roku 2008 mal ropovod smerovať cez územie Žitného ostrova. Neskôr spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH, ktorú založili Transpetrol (74-percentný vlastník) a rakúsky OMV (26-percentný), vypracovala návrh desiatich trás v takzvanom karpatskom alebo mestskom koridore. Mestský koridor má viesť cez Bratislavu, karpatský má smerovať cez Karpaty do rakúskej obce Marchegg. Modely vedené cez Karpaty, ktoré sú pre aktivistov prijateľnejšie, sú však podľa Transpetrolu finančne nákladnejšie. Ropovod by mal stáť 75 až 140 miliónov eur.
Transpetrol mal začať s výstavbou ropovodu na jeseň roku 2004. Pre problémy s trasovaním ropovodu na slovenskom území sa však projekt neustále posúva. Na výhodnosti projektu sa zhodli skoro všetky slovenské politické strany. Proti výstavbe sa vyjadrovala len strana Most-Híd, ktorá je v súčasnosti vo vládnej koalícii. Proti slovensko-rakúskemu ropovodu už dlhší čas bojujú aktivisti.
