Doktora Emila Pásztora zatkli na ulici a deportovali do Osvienčimu, kde ho nakoniec zavraždili.
Stolpersteiny sú dlažobné kocky s povrchom z mosadze, ktoré sú osadené pred domy obetí holokaustu a nacistického režimu. Prvý pamätný kameň bol osadený v roku 1992 v Kolíne nad Rýnom.
Ak by ste sa prešli centrom mesta, narazili by ste hneď na niekoľko stolpersteinov, no pre ich nenápadný vzhľad sa dajú ľahko prehliadnuť. Jeden z mosadzných kameňov bol venovaný napríklad Gizele Fleischmanovej.
Stolperstein na Kúpeľnej ulici
Na rohu Kúpeľnej ulice sa nachádza Sushi House, no ak by ste sa vydali po chodníku ďalej, dostali by ste sa k bráne, pred ktorou je osadený stolperstein doktora Emila Pásztora.
Doktor sa vždy snažil, aby bola jeho rodina v bezpečí a posledné roky života sa staral aj o svoju chorú manželku Blanku. Hoci zachránil iných, sám také šťastie nemal a deportovali ho do tábora smrti.
Smutný príbeh doktora však neupadol do zabudnutia vďaka stolpersteinu, ktorý bol osadený v septembri 2021. Ako uvádza Facebook Kamene zmiznutých – Stolpersteine, pri tejto príležitosti pricestovala z Hamburgu vnučka doktora Irena Russland.
Úspešný advokát či vedenie trafiky
Doktor Pásztor je rodákom zo Serede a narodil sa v roku 1887 s priezviskom Paskusz. Mal staršieho brata Alfréda. Jeho matka zomrela v mladom veku a otec sa druhýkrát oženil s Matildou, s ktorou mali ešte dcéry Blanku a Vilmu.
Pásztor sa venoval počas života niekoľkým povolaniam. Prevádzkoval trafiku v Seredi a neskôr sa po štúdiu práva stal advokátom v Bratislave. V hlavnom meste sa mu mimoriadne darilo, mal vlastnú kanceláriu a medzi jeho klientov patril napríklad gróf Rudolf Beňovský.
V roku 1915 sa oženil s Blankou Neuhauserovou, ktorá pochádzala z Viedne. Zmenil si taktiež priezvisko na Pásztor. Manželia vychovávali dve dcéry Líviu a Gertrúdu. Mladá rodina žila najprv na Ventúrskej ulici, neskôr sa presťahovali do modernejšieho bytu na Kúpeľnej ulici.
Deportácia do Serede a Osvienčimu
Vznik samostatnej Slovenskej republiky nepriniesol pre rodinu doktora nič dobré. Vyškrtli ho z advokátskej komory pre perzekúciu Židov, čo niesol ťažko. Jeho manželke Blanke sa zhoršil zdravotný stav a nemohla sa hýbať.
Rodina sa rozhodla emigrovať. Mladšia dcéra Gertrúda odišla v roku 1939 do Londýna, kde pracovala v nemocnici. Lívia emigrovala o tri roky neskôr s pomocou otca ilegálne do Maďarska. Manželia sa museli vysťahovať z Kúpeľnej ulice do 24 hodín a pridelili im byt na Kempelenovej ulici.
Boli deportovaní do tábora v Seredi. Pásztor tam pracoval v stolárskej dielni a ťažká choroba manželky ich zachránila pred deportáciou do táborov smrti. Z tábora sa dostali na slobodu počas povstania, kedy boli väzni oslobodení.
Manželia nemali však miesto, kde by mohli ostať. Pásztorov brat Alfréd bol deportovaný do Osvienčimu a jeho nevlastné sestry boli skryté v horách. Blanku umiestnil na bratislavskú ortopedickú kliniku, kde ju zapísal lekár ako protestantku.
Pásztor sa však zachrániť nedokázal – bol odhalený na ulici a hneď ho zadržali. V roku 1942 doktora deportovali do Osvienčimu a zomrel o dva roky neskôr. Dnešní potomkovia Pásztora žijú okrem Slovenska v Poľsku, Izraeli či USA.
