Vitajte pri I. diele novej série o osobnostiach starého Prešporka. V každom diele vám predstavíme osobnosť, ktorej osud bol spätý s hlavným mestom. Dnešný diel patrí spomínaniu na Gisi Fleischmann, nazývanú aj slovenský „Schindler v sukni“.
Gizela Fischerová, tiež prezývaná Gizi, sa narodila v roku 1892 vo vtedajšom Prešporku. Jej rodičom, Júliusovi Fischerovi a Jetty Elinger, sa narodila ako prvá z troch detí. Mala ešte dvoch bratov Desidera a Davida. Gizini rodičia viedli hotel a reštauráciu na Kapucínskej ulici.
Samouk
Gizi vyrastala v ortodoxnej židovskej rodine. Bolo to prostredie, v ktorom sa na vyššie vzdelanie posielali iba chlapci. Práve z tohto dôvodu navštevovala školu iba 8 rokov, doma pokračovala v samovzdelávaní – učila sa nemeckú literatúru či históriu.
V roku 1915 ako 23-ročná povedala svoje „áno“ obchodníkovi Jozefovi Fleischmannovi. Dva roky po svadbe sa manželom narodila dcéra Alica a o ďalšie tri roky neskôr dcéra Judit.
Zachraňovala židovské rodiny
Gizi bola silno ovplyvnená sionistickým hnutím (politické ideové hnutie, ktoré sa usiluje o udržiavanie židovského štátu v Palestíne). V roku 1926 stála pri zrode Women´s International Zionist Organization, neskôr organizácii sama 1 rok šéfovala. Bola i členkou slovenského utečeneckého výboru, ktorý chránil Židov pred nacistickým Nemeckom tak, že sa ich pokúšal vysťahovať do zahraničia.
Pracovala taktiež v slovenskej pobočke americkej organizácie JOINT (American Jewish Joint Distribution Comittee). Poskytovala tu pomoc východoeurópskym Židom.
V roku 1940 bola založená Ústredňa Židov. V rámci tejto organizácie vznikla ilegálna skupina s názvom Pracovná skupina, ktorá združovala rôznych Židov a cieľom bolo zabrániť transportom ľudí do koncentračných táborov. Gizi pracovala v Pracovnej skupine ako pokladníčka a bola jedinou ženskou členkou. Pracovnej skupine bol po vojne osadený pamätník na Kozej ulici v Bratislave.
Ešte pred vypuknutím vojny Gizi svojim dcéram dopomohla k vysťahovaleckému certifikátu do Palestíny, kam aj vycestovali, no Alica ani Judit svoju mamu už nikdy potom nestretli. Gizi prišla o manžela v roku 1942.
Smrť v Osvienčime
Približne od jesene 1943 sa na Gizi zamerala štátna bezpečnosť. Bola niekoľkokrát vypočúvaná, od januára do mája 1943 bola aj zatknutá, no nakoniec ju prepustili na slobodu. V deň jej prepustenia na slobodu sa začala deportácia maďarských Židov. Pokračovala naďalej vo svojom poslaní – tentoraz aktívne pracovala na záchrane maďarských židovských rodín.
Mala šancu utiecť, no odmietla a chcela naďalej pomáhať. To sa jej však stalo osudným. Počas 15. októbra 1944 zatklo Gizi priamo v jej kancelárii Gestapo, deportovaná bola ihneď do Serede. Na vypočúvaní jej prisľúbili prepustenie, ak prezradí mená Židov, ktorí sa ukrývali, čo však odmietla.
O dva dni neskôr bola poslaná na transport do Osvienčimu. Dostupné zdroje uvádzajú, že ku Gizinmu menu dopísal veliteľ tábora, ktorý ju vypočúval, písmená R.U., čo je skratkou pre Rückkehr unerwünscht (v preklade návrat nežiaduci). Keď vlak prišiel do cieľovej stanice, z rozhlasu zazneli dve mená, jedno z nich bolo aj Gizine. Vzali ju údajne dvaja príslušníci SS a nikto ju už nikdy nevidel.
Gizi zasvätila svoj život pomoci iným, čo si nanešťastie vyžiadalo aj jej vlastný život. Na pamiatku nezabudnuteľnej Prešporáčky bola v auguste 2015 do chodníka vsadená pamätná tabuľa pred dom na Klariskej ulici č. 7, kde bývala až do svojej smrti. Dožila sa 52 rokov.
