Slovenský ochranársky snem (S-O-S) žiada vládu, aby dôsledne preverila kvalitu vodárenských zdrojov na Žitnom ostrove i v ostatných vodárensky významných regiónoch Slovenska a výsledky v zrozumiteľnej podobe sprístupnila verejnosti.
Chce tiež, aby príslušné ministerstvá pomenovali a riešili príčiny znečistenia spodných vôd a posilnili kontrolnú funkciu inšpekčných orgánov. V liste vláde, ktorý podpísalo 64 členov S-O-S, vyzvali ministerstvo zdravotníctva, aby spoločne s ministerstvom životného prostredia (MŽP) špecifikovali chyby v systéme ochrany pitnej vody a zabezpečili ochranu ľudského zdravia. Ministerstvo pôdohospodárstva zas musí zabezpečiť taký spôsob hospodárenia na pôde, ktorý nebude ohrozovať vodné zdroje ani pôdu.
S-O-S listom reaguje na informácie o kontaminácii vodárenských zdrojov na Žitnom ostrove toxickým atrazínom, pre ktorú zostalo šesť obcí pred Vianocami bez pitnej vody. Podľa ochranárov skutočnosť, že kontaminácia pitnej vody sa zistila až u spotrebiteľov, dokazuje, že štát stratil kontrolu nad kvalitou podzemnej vody Žitného ostrova. S-O-S sa preto obáva, že podobná situácia panuje aj v iných vodohospodársky významných a zraniteľných regiónoch. „Ak by si všetky relevantné zložky riadne plnili svoje úlohy, k znečisteniu pitnej vody, k dlhodobej neinformovanosti a k ohrozeniu zdravia ľudí by nemohlo dôjsť,“ píše sa v liste.
Treba vyhodnotiť bezpečnostné riziko
S-O-S znepokojujú vyhlásenia MŽP, ktoré si nepripúšťa svoju zodpovednosť a tvrdí, že problém je nad rámec jeho kompetencií, hoci informácie o výskyte atrazínu v podzemnej vode má už od roku 2009. „Medzičasom plošný rozsah výskytu tohto jedu zaberá viac ako polovicu územia Žitného ostrova a miestami prenikol už do hĺbky viac ako 80 metrov. Mlčí aj ministerstvo zdravotníctva a jeho úrady verejného zdravotníctva, ktoré dopustili, že ľudia dlhodobo používali znečistenú vodu z verejných vodovodov,“ zdôraznili ochranári z S-O-S, ktorí na záver vyzvali premiéra, aby zvolal Bezpečnostnú radu SR, ktorá vyhodnotí bezpečnostné riziko z hľadiska ohrozenia zásobovania obyvateľstva pitnou vodou a možného vyradenia veľkokapacitných vodárenských zdrojov Žitného ostrova.
Kontrola subjektov v lokalite
Hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák v reakcii zdôraznil, že ministerstvo životného prostredia intenzívne pracuje na ochrane vody. „Len pred niekoľkými týždňami prešiel v parlamente zákon, vďaka ktorému v chránených vodohospodárskych oblastiach môže envirorezort vstupovať do nakladania s agrochémiou a posilniť tak ochranu vody. To doteraz mohol len v prípade leteckej aplikácie agrochémie,“ uviedol.
Dodal, že Slovenská inšpekcia životného prostredia v súčasnosti kontroluje poľnohospodárske aj nepoľnohospodárske subjekty v lokalite. Okrem legislatívnych zmien a kontrol venuje rezort pozornosť aj budovaniu a pripájaniu domácností ku kanalizáciám. „Práve nedôsledné plnenie povinností spojených s prevádzkovaním žúmp neraz predstavuje riziko pre životné prostredie a ochranu vody. Napríklad na Žitnom ostrove je stále vyše 30 obcí, ktoré nemajú alebo majú len čiastočne vybudovanú kanalizáciu,“ konštatoval Ferenčák.
MŽP podľa neho čoskoro vyhlási výzvu na čerpanie eurofondov na dobudovanie kanalizácie v chránených vodohospodárskych oblastiach. „Zrátané a podčiarknuté, ministerstvo životného prostredia robí reálne kroky k účinnejšej ochrane vody na Slovensku,“ uzavrel.
