Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
ropovod
Foto: ilustračné, SITA
11. júna 2019 Správy Bratislava od BratislavaDen.skSITA Diskusia()

Petržalka odmietla výstavbu ropovodu, nové vedenie Bratislavy sa tým ešte nezaoberalo

Spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline stále pracuje na projekte ropovodu Bratislava-Schwechat. Stále však platí uznesenie mesta Bratislava o nesúhlase trasovania ropovodu cez hlavné mesto.

Nové vedenie mesta Bratislava zatiaľ nezaujalo definitívne stanovisko k možnej výstavbe ropovodného prepojenia hlavného mesta SR s rakúskym Schwechatom. Ako uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla, súčasné vedenie mesta sa otázkou ropovodu Bratislava – Schwechat zatiaľ vôbec nezaoberalo. „Avšak v prvom rade bude potrebné definovanie rizika šírenia znečistenia a stanovenia opatrení na zabránenie šírenia a likvidácie potenciálnych zdrojov znečistenia pôdy, podzemnej vody a ovzdušia,“ dodal Bubla.

Hovorca hlavného mesta však upozornil, že stále je v platnosti uznesenie mesta Bratislava z roku 2013 o nesúhlase s trasovaním ropovodu cez katastrálne územia hlavného mesta. Uznesenie prijali vtedajší mestskí poslanci v záujme ochrany zdravia obyvateľov, ako aj z ekologického hľadiska. „Proti slovensko-rakúskemu ropovodu zaujali negatívne stanovisko aj minulý rok poslanci mestského zastupiteľstva,“ spresnil Bubla.

Starosta už všetkých kompetentných o svojom stanovisku informoval

V minulosti sa uvažovalo, že väčšia časť plánovaného ropovodného prepojenia by mala ísť pod bratislavskou mestskou časťou Petržalka. Podľa hovorkyne Petržalky Márie Halaškovej, miestne zastupiteľstvo však uznesením z februára tohto roka odmietlo trasovanie ropovodu cez katastrálne územie Petržalky.

Zastupiteľstvo zároveň požiadalo starostu mestskej časti Petržalka, aby s odmietavým stanoviskom oboznámil primátora hlavného mesta, predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, ministra hospodárstva, ministra životného prostredia, vedenie spoločnosti Transpetrol, rakúsku firmu OMV a veľvyslanca Rakúskej republiky. Ako konštatovala Halašková, starosta listom z konca februára tohto roku všetkých menovaných o odmietavom stanovisku informoval.

Spoločnosť na ropovodnom projekte stále pracuje

Spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline, ktorú založili slovenský Transpetrol (74-percentný vlastník) a rakúsky OMV (26-percentný), na ropovodnom projekte stále pracuje a považuje ho za reálny. „Projekt ropovodu z pohľadu EÚ, ako aj Rakúskej republiky je stále aktuálny. V prípade Slovenskej republiky je projekt z hľadiska hospodárskej stratégie a významu rovnako aktuálny,“ uviedol pre portál vEnergetike.sk šéf spoločnosti Bratislava-Schwechat Pipeline Robert Nemcsics.

Realizácia projektu je však podľa neho podmienená potrebou legislatívnych zmien v súčasne platnej legislatíve pre tento druh líniových stavieb na území Slovenska. „Ale taktiež aj zmenou postoja a vnímania projektu zo strany samospráv,“ doplnil Nemcsics.

Vláda SR na konci roka 2017 dala spoločnosti Bratislava-Schwechat Pipeline osemnásť mesiacov, aby vyriešila problémy s trasovaním ropovodu na slovenskej strane. Inak projekt ministerstvo hospodárstva ako jediný akcionár spoločnosti Transpetrol zmrazí. Podľa Nemcsicsa má projekt v súčasnosti už detailne spracovanú štúdiu realizovateľnosti. „Detailne spracovaná rozsiahla štúdia vychádza z pôvodne navrhnutého trasovania s koridorom vyčleneným v platnom územnom pláne hlavného mesta pre tento druh líniovej stavby,“ dodal Nemcsics. Štúdia pozostáva z technicko-technologickej, geograficko-majetkovej, právnej a environmentálnej časti.

Ropovod by mal stáť až 140 miliónov eur

Projekt ropovodu je z hľadiska trasovania spracovaný vo variantných riešeniach. Tie sa týkajú výlučne úseku, ktorý vedie územím SR. Vo verzii projektu z roku 2008 mal ropovod smerovať cez územie Žitného ostrova. Neskôr spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline vypracovala návrh desiatich trás v takzvanom karpatskom alebo mestskom koridore.

Mestský koridor má viesť cez Bratislavu, karpatský má smerovať cez Karpaty do rakúskej obce Marchegg. Modely vedené cez Karpaty, ktoré sú pre aktivistov prijateľnejšie, sú však podľa firmy Bratislava-Schwechat Pipeline finančne nákladnejšie. Ropovod by mal stáť podľa pôvodných odhadov 75 až 140 miliónov eur.

Slovensko malo začať s výstavbou ropovodu na jeseň roku 2004. Pre problémy s trasovaním ropovodu na slovenskom území sa však projekt neustále posúva. Na výhodnosti projektu sa zhodli skoro všetky slovenské politické strany. Proti výstavbe sa vyjadrovala len strana Most-Híd, ktorá je v súčasnosti vo vládnej koalícii. Proti slovensko-rakúskemu ropovodu už dlhší čas bojujú aktivisti.

K téme

Témy

Najčítanejšie za týždeň

Neprehliadnite

Bezplatné novinky z Bratislavy raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Máte tip na článok? Napíšte nám TU

Diskusia

Odporúčame

Copyright © BratislavaDen.sk Všetky práva vyhradené. BratislavaDen.sk si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.

Zavrieť

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies

X