Plánované rozšírenie diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou na osem, resp. šesť pruhov bez súbežných komunikácií namiesto šiestich pruhov s dvomi kolektormi je podľa Výskumného ústavu dopravného, a. s., (VÚD) bezpečnejšie a lepšie aj z pohľadu priepustnosti.
Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva inštitúcie Ľubomír Palčák upozornil na potrebu viacerých vjazdov do Bratislavy, nie v jednom koridore, pričom funkciu kolektorov by malo splniť rozšírenie cesty prvej triedy I/61 z hlavného mesta na Senec, prípadne cesty okolo Pezinka.
„Uvažovali sme aj o predĺžení R1 na obchvat D4, čiže hľadať viacej vstupov do Bratislavy a nemať dvanásť pruhov v jednom koridore. Dopravné modely ukazovali toto riešenie lepšie a bezpečnejšie,“ povedal Palčák.
Plusy a mínusy oboch riešení
So šiestimi pruhmi na D1 a paralelnými komunikáciami pôvodne uvažovali Ministerstvo dopravy a výstavby SR a Národná diaľničná spoločnosť, a. s. (NDS). Proti zmene technického riešenia rozšírenia diaľnice medzi Bratislavou a Trnavou na osem pruhov po križovatku Blatné a šesť po Trnavu, ale bez kolektorov začali protestovať aktivisti z Občianskeho združenia Triblavina (názov križovatky na D1) a trvali na pôvodnom variante, s ktorým počítal aj územný plán Bratislavského samosprávneho kraja.
„Ani jedno riešenie nebude dostačujúce pre obsluhu celého územia (pri D1), o ktorom hovoria aktivisti. Ak chceme zlepšiť dostupnosť ľudí z tohto regiónu do Bratislavy a naspäť, treba hovoriť aj o témach ako verejná osobná doprava,“ uviedol Palčák. Pôvodné aj aktuálne riešenie majú podľa neho plusy a mínusy, ale bez vyriešenia podmienok verejnej osobnej dopravy sa nedá pohnúť ďalej. „Keď sme to riešili, bolo nám vyčítané, že sme nezahrnuli potenciálny nárast obyvateľstva v tomto území. Aktivisti uvádzali, že by tam malo pribudnúť viac ako stotisíc obyvateľov, tak nám vychádzalo, že by skolabovalo jedno aj druhé riešenie. Čiže tam by už ani kolektory nepomohli,“ upozornil šéf VÚD.
Iné módy dopravy
Kolektory by podľa Palčáka boli výhodou len pre najbližšie územie v okolí diaľnice, ale nevyriešili by problémy vzdialenejších území. „Najväčšie nebezpečenstvo z pohľadu VÚD sme videli v tom, že mať v jednom koridore dvanásť pruhov, problém presunieme do Bratislavy. Preto je potrebné rozplynúť dopravu, keď už bude vybudovaný obchvat, vo viacerých častiach do Bratislavy, nie v jednom úzkom koridore,“ povedal Palčák. Vstup do hlavného mesta po diaľnici je podľa neho problém už v súčasnosti. „Prístavný most je limitujúci, na vstupe máme 65- až 70-tisíc vozidiel a tento vstup kapacitne už nestačí,“ doplnil.
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., napríklad navrhuje zvýšenie kapacity osobnej vlakovej dopravy na trati Bratislava – Trnava vybudovaním tretej koľaje a k jednostrannému rozširovaniu diaľnice má výhrady. „Železničiari majú pravdu v tom, že z pohľadu dopravných riešení sa nedá diaľnica neustále rozširovať a musíme využívať iné módy dopravy. Dostať ľudí z áut do verejnej osobnej dopravy, aj železničnej, je trend v západnej Európe. My sme ešte len v plienkach, ale už sú tu aspoň úvahy,“ poznamenal Palčák.
Zvýšenie kapacity železničnej dopravy pridaním ďalšej koľaje má podľa šéfa VÚD zmysel, musí to byť však rýchla doprava s kvalitným prístupom a úrovňou cestovania. „Ak sa to podarí, ľudia určite radi nechajú autá doma,“ uviedol Palčák. Súčasný nepriaznivý stav možno zlepšiť výstavbou záchytných parkovísk na začiatku Bratislavy a využitím rýchlej železničnej dopravy do centra mesta. „Toto je vec, ktorou sa dá do budúcna zlepšovať situácia. Nedá sa zlepšovať neustálym rozširovaním len cestnej dopravy,“ dodal.
