BRATISLAVA 11. februára 2019 (BD/PR) – Roky vieme o tom, že v tomto roku bude musieť parlament zvoliť 9 nových ústavných sudcov. Všetci ústavní činitelia. Tak koalícia, ako aj opozícia, prezident, mimovládne a odborné organizácie. Inými slovami, vedeli sme o tom, teda aspoň ten, kto pozná domácu politickú scénu, že to nebude jednoduché.
Málo sa o tom rozprávalo a videli sme minimum skutkov, ktoré by skutočne počas celého procesu svedčili o pripravenosti a odhodlanosti ústavných činiteľov tento závažný akt riešiť a vyriešiť dôstojne. Pripomínam a bez zveličovania si dovolím tvrdiť, že Most-Híd a ja osobne sme urobili, či už pri príprave zákona, alebo pri hľadaní vhodných kandidátov, maximum.
Je mi ľúto, že najvyšší ústavní činitelia, väčšina poslancov či politických strán celý tento proces podriadili svojim úzko politickým záujmom. To, že napriek tomu sa podarilo mať medzi kandidátmi minimálne 18 kvalitných a odborne aj morálne zdatných, je zázrak. Tak sa stala z tohto vážneho procesu trápna politická aréna. S typickým zastieracím manévrom posledných rokov: prezident vystúpi v parlamente, hodíme všetko na stranu Most-Híd, zlynčujeme jej poslankyňu a budeme mať postarané. V zmysle dobrej praxe ešte pošpiníme jedného z najlepších kandidátov na ústavného sudcu, že bol eštebák, a ideme ďalej. Budeme naďalej vyčítať vláde, že nevie byť hrádzou proti extrémizmu a kradne.
To nie je nariekanie, je to fakt, kam sa dostáva naša politická scéna. Do čierno-bieleho sveta. Toto videnie diktujú prieskumy verejnej mienky, analýzy sociálnych sietí a technickí inžinieri manipulácie s masami. Keby naša politická scéna bola štandardná a štandardne by bez úzkoprsých politických cieľov fungovali procesy, tak to mohlo vyzerať takto:
Vzhľadom na závažnosť voľby a vážnosť Ústavného súdu SR by pod vedením prezidenta mali mať predseda Národnej rady SR, vlády, resp. minister spravodlivosti aj s predstaviteľmi opozície za sebou sériu rokovaní o tom, ako čo najdôstojnejšie a s najlepším možným výsledkom manažovať tento proces a doviesť ho do úspešného konca.
Žiaľ, nestalo sa tak. A je to zodpovednosť každého jedného ústavného činiteľa a poslanca Národnej rady SR. A to, či bude zvolených potrebných 18 kandidátov (ešte stále je z čoho vyberať), bude zodpovednosť všetkých 150 poslancov Národnej rady SR. Nie jednej poslankyne a nie jednej strany.
(vt)
