Slovenské národné divadlo v Bratislave pozná každý, no tieto zaujímavosti ste o novej budove možno nevedeli

Nb_exterier_ snd
Foto: snd.sk

Je jednou z najvýraznejších stavieb moderného centra Bratislavy a pri Dunaji ju nemožno prehliadnuť. Nová budova Slovenského národného divadla však nie je zaujímavá iba svojím vzhľadom. Za jej vznikom je niekoľko desaťročí plánovania, architektonická súťaž, komplikovaná výstavba a množstvo detailov, ktoré si návštevníci často ani nevšimnú.

Nová budova Slovenského národného divadla patrí medzi najznámejšie moderné dominanty Bratislavy. Stojí na Pribinovej ulici v blízkosti Dunaja a dnes je prirodzenou súčasťou modernej štvrte pri nábreží. Za jej vznikom sa však skrýva príbeh, ktorý sa začal písať oveľa skôr, než sa v roku 2007 otvorili jej brány.

Cesta k novej budove SND trvala približne 27 rokov. Prvé impulzy na výstavbu nového divadelného komplexu sa objavili už v roku 1959 a o rok neskôr bol schválený návrh na jeho vybudovanie. Nasledovali súťaže o vhodné umiestnenie aj architektonické riešenie. Víťazný návrh novej budovy v roku 1980 vytvorili architekti Martin Kusý, Pavol Paňák a Peter Bauer. Ich projekt uspel v konkurencii 53 návrhov.

Samotná výstavba sa napokon začala v apríli 1986. Od prvých plánov však k dokončeniu viedla ešte dlhá cesta. Projekt sprevádzali zmeny a diskusie o jeho financovaní a budúcnosti. V roku 2004 dokonca vzniklo memorandum medzi vládou a súkromnou spoločnosťou týkajúce sa dostavby a prevádzky objektu. O rok neskôr bolo zrušené.

Slávnostné otvorenie novej budovy Slovenského národného divadla sa uskutočnilo 14. apríla 2007. Pri prestrihnutí pásky boli prítomní aj vtedajší prezident Ivan Gašparovič a minister kultúry Marek Maďarič. Bratislava tak po desaťročiach získala moderné divadelné centrum, v ktorom sa pod jednou strechou stretli tri umelecké súbory – Opera, Balet a Činohra.

Budova je na prvý pohľad výrazná svojou monumentálnosťou. Architekti ju navrhli ako kompozíciu dvoch hlavných hmôt, ktoré vytvárajú akúsi polkruhovú „náruč“ smerom k návštevníkom. Práve tento princíp mal podľa autorov symbolizovať otvorenosť divadla voči verejnosti. V mieste, kde sa jednotlivé osi objektov pretínajú, vzniklo menšie námestie s výrazným umeleckým prvkom.

Elektricka pred snd.jpg

Nová budova SND má sedem podlaží a viac ako 2 000 miestností. Celková podlažná plocha dosahuje približne 46 776 štvorcových metrov a obostavaný priestor predstavuje viac ako 262-tisíc kubických metrov.

Rozsiahly komplex preto zďaleka nie je iba súborom troch divadelných sál. Nachádzajú sa v ňom skúšobne, zázemie pre umelcov a zamestnancov, spoločenské priestory, reštaurácia, klub, espresso, jedáleň či ďalšie prevádzkové miestnosti.

Najväčším priestorom je Sála opery a baletu s kapacitou 901 miest. Činoherná sála ponúka 635 miest a centrálne umiestnené Štúdio má 192 miest. Spolu tak tri hlavné divadelné priestory poskytujú približne 1 700 miest pre divákov.

Zaujímavé je aj samotné technické riešenie budovy. Priestory Opery a Baletu majú sedem obslužných podlaží a nad javiskom sa nachádza 12-podlažný javiskový komín. Jednotlivé sály sú navyše natočené približne pod uhlom 45 stupňov a obklopuje ich množstvo miestností a chodieb potrebných na fungovanie veľkého divadelného komplexu.

Architektúra novej budovy SND sa často spája s postmodernou a technicistickými prvkami. Autori chceli vytvoriť dojem industriálnej stavby – divadla ako „fabriky na umenie“. Fasády kombinujú výrazné horizontálne členenie, sklenené plochy a svetlý kameň. Pri stavbe bol použitý najmä tatranský, respektíve spišský travertín, pričom interiéry dopĺňa aj mramor a ďalšie materiály.

Práve interiér je ďalšou výraznou súčasťou stavby. Jednotlivé sály sa odlišujú materiálmi aj farebným riešením. Činohra pracuje s ružovými sedadlami a červeným indickým pieskovcom, zatiaľ čo Opera využíva červené sedadlá, svetlý travertín a výrazné oblúkové prvky na strope. Štúdio je naopak ladené prevažne do čiernej farby.

Veľkú úlohu v budove zohráva aj prirodzené svetlo. Presklené časti predsálí prepájajú interiér s vonkajším priestorom a opticky zväčšujú už aj tak rozsiahle priestory. Ústredná komunikácia medzi dvoma hlavnými časťami objektu je presvetlená cez dlhý polkruhový svetlík.

Nové SND pritom nie je iba architektonickou dominantou. Súčasťou objektu je množstvo umeleckých diel. Pred budovou sa nachádza fontána s plastikou, na jej vzniku sa podieľali Alexander Biľkovič, Iľja Skoček a Pavol Bauer. Ďalšími výraznými prvkami sú kaskáda od Petra Rollera a dvojica veží od Petra Bauera. Vo vstupnej hale sa nachádza fontána, ktorej autormi sú Peter Bauer a maliar Dušan Buřil.

Umelecké prvky pokračujú aj v samotných interiéroch. Priestory divadla dopĺňajú výstavy a divadelné kostýmy, takže návšteva novej budovy nemusí byť iba cestou za konkrétnym predstavením.

Výraznou súčasťou komplexu sú aj parkovacie možnosti. Podzemné parkovisko má kapacitu 116 vozidiel, ďalších 211 miest sa nachádza vo vonkajšom priestore. Myslelo sa aj na autobusy, pre ktoré je vyhradených osem parkovacích miest.

Nová budova SND zároveň výrazne zmenila charakter územia pri Dunaji. V čase jej plánovania vyzerala táto časť Bratislavy úplne inak než dnes. Lokalita Pribinovej ulice a nábrežia sa postupne transformovala na modernú mestskú štvrť a divadlo sa stalo jedným z jej najvýraznejších bodov.

SND
Budova SND 2017 Foto: ilustračné, SITA

Zaujímavosťou preto nie je iba samotná architektúra, ale aj to, koľko času bolo potrebné na jej vznik. Od prvých úvah z konca 50. rokov až po otvorenie v roku 2007 uplynulo takmer pol storočia. A hoci dnes okolo novej budovy SND prechádzajú denne tisíce Bratislavčanov, jej rozmery, technické riešenie aj história ukazujú, že nejde o obyčajnú modernú stavbu.

Je to jeden z najväčších kultúrnych a architektonických komplexov v Bratislave, ktorý spája divadlo, umenie, techniku a výraznú mestskú architektúru priamo pri Dunaji.

Viac vašich tipov a nápadov na články nám posielajte na – redakcia@bratislavaden.sk

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk