Väčšina Bratislavčanov pozná Most Lafranconi či internáty Lafranconi, len málokto však pozná príbeh muža, po ktorom nesú meno. Taliansky inžinier Enea Grazioso Lanfranconi výrazne ovplyvnil podobu Bratislavy, pomohol skrotiť Dunaj, podporoval kultúru a zhromaždil vzácne umelecké zbierky. Jeho život však skončil tragicky a dodnes ho sprevádza aj jedna kuriózna chyba v názve mosta.
Meno Lafranconi pozná v Bratislave takmer každý. Denne cez Most Lafranconi prejdú tisíce vodičov, stovky študentov bývajú na internátoch s rovnakým názvom a mnohí ľudia si ani neuvedomujú, že za týmto menom stojí fascinujúci príbeh jedného z najvýznamnejších mužov histórie mesta.
Skutočné meno známeho talianskeho inžiniera pritom znelo Lanfranconi, nie Lafranconi. Historickou chybou pri zapisovaní názvu sa však do oficiálnych dokumentov dostala verzia bez písmena „n“ a práve tá sa neskôr zaužívala pri pomenovaní mosta aj internátov.
Enea Grazioso Lanfranconi sa narodil v roku 1850 v talianskej oblasti Como. Do vtedajšieho Prešporka prišiel spolu s rodinou v období, keď jeho otec pracoval na rozvoji železničnej siete Rakúsko-Uhorska. Rodina patrila medzi majetných podnikateľov a investovala do stavebných projektov aj priemyslu. Lanfranconi však nebol iba bohatým dedičom. Už v mladom veku sa prejavil ako mimoriadne talentovaný technik, vizionár a vynálezca.
Výrazne sa zapísal do histórie Bratislavy najmä reguláciou Dunaja. V období 19. storočia bola rieka pri meste nebezpečná, často sa vylievala a spôsobovala rozsiahle škody. Lanfranconi pripravil veľké projekty úprav riečneho koryta a upozorňoval na potrebu ochrany mesta pred povodňami. Odborníci hovoria, že práve jeho práce pripravili základ pre dnešné bratislavské nábrežie a ďalší rozvoj mesta pri Dunaji.
Muž s cylindrom z centra Bratislavy skutočne žil. Kto bol legendárny Schöne Náci? Gentleman Prešporka rozdával úsmevy
Mimoriadne moderný bol aj v tom, ako svoje projekty prezentoval. Aby získal podporu viedenských úradov, vydal bohato ilustrovanú publikáciu o regulácii Dunaja s mapami, rytinami a technickými návrhmi. V dnešnej dobe by podobnú prezentáciu mnohí označili za špičkový marketing.
Lanfranconi bol zároveň človekom s obrovským kultúrnym rozhľadom. Zaujímal sa o archeológiu, históriu, fotografiu aj umenie. Zhromaždil rozsiahlu zbierku máp Dunaja, historických dokumentov, obrazov či archeologických nálezov. Časť svojej zbierky ešte za života daroval Mestskému múzeu v Bratislave a mnohé artefakty sa neskôr stali súčasťou zbierok dnešného Slovenského národného múzea.
Okrem toho pracoval aj na viacjazyčnom odbornom slovníku, ktorý obsahoval deväť jazykov. Dodnes sa o ňom hovorí ako o „renesančnom človeku“ svojej doby, ktorý spájal techniku, vedu, šport a kultúru.
Na Námestí Ľudovíta Štúra, na vtedajšom Korunovačnom námestí, si dal postaviť honosný palác, ktorý patril medzi architektonické skvosty vtedajšieho Prešporka. Oceľová strešná konštrukcia bola kúpená na svetovej výstave vo Viedni a na svoju dobu išlo o revolučné riešenie. Sám Lanfranconi sa však jeho dostavby nedožil a budovu tak obýval už len jeho syn. Dnes ho nazývame Lanfranconiho palác a sídli v ňom Ministerstvo životného prostredia SR.
Lanfranconi však obýval vilu aj v oblasti dnešnej Mlynskej doliny, ktorú obklopoval ju rozsiahly park. Nachádzala sa v mieste, kde ústila Vydrica do Dunaja a slúžila ako miesto stretnutí miestnej elity, intelektuálov a umelcov. Súčasťou objektu bola knižnica, zimná záhrada aj množstvo technických noviniek. Dnes však po nej nezostalo nič. Budovu nezničila vojna, ale neskorší socialistický rozvoj Bratislavy. V 80. rokoch ju zbúrali pri výstavbe novej infraštruktúry a diaľnice.
Z fabriky na kultúrne srdce mesta: Bratislavská Cvernovka je dnes kultúre centrum, pred rokmi takmer zmizla z mapy mesta
Život významného inžiniera však skončil tragicky. V roku 1895 spáchal vo svojej vile samovraždu. Podľa dobových správ mal dlhodobo psychické problémy, vyčerpanie a finančné ťažkosti spôsobené nákladnými projektmi, do ktorých investoval vlastné peniaze. Miestne noviny vtedy písali, že obyvatelia Prešporka ostali správou šokovaní a snažili sa pochopiť, prečo rešpektovaný muž dobrovoľne ukončil svoj život.
Obyvatelia mesta zostali po správe o jeho samovražde šokovaní a nedokázali pochopiť, prečo by si tento uznávaný muž siahol na život. Lanfranconiho telo bolo najskôr uložené na Ondrejskom cintoríne v Bratislave, neskôr ho podľa želania rodiny previezli do talianskeho mesta Varese. Na Ondrejskom cintoríne sa dodnes nachádza rodinný náhrobok vytvorený známym sochárom Alojzom Rigelem.
Odkaz talianskeho inžiniera však v Bratislave pokračuje ďalej. Jeho meno nesie aj novovznikajúci verejný priestor pri River Parku na dunajskom nábreží. Lanfranconiho námestie má priniesť nový park, viac zelene a rozšírenie promenády pri Dunaji. Projekt má vytvoriť modernejší a príjemnejší priestor pre obyvateľov aj návštevníkov hlavného mesta.
