Vedeli ste, že podľa pravidla môže byť po významnej osobnosti pomenovaný verejný priestor v Bratislave až po 5 rokoch od jej smrti?
V pondelok 7. januára uplynulo 6. výročie úmrtia Antona Srholca. Išlo o významnú osobnosť spojenú s Bratislavou, ktorá si podľa predsedu Komisie pre kultúru, médiá a ochranu kultúrneho dedičstva Mateja Vagača i Starého Mesta zaslúži špeciálne uznanie.
Prvé pôsobisko Srholca
Keďže už uplynulo 5 rokov od smrti Srholca, bolo možné začať realizovať kroky k tomu, aby nejaká časť verejného priestoru niesla jeho meno. Vagač na blogu priblížil, že v januári vlani požiadali Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave o predloženie návrhov priestranstiev vhodných na potenciálne pomenovanie.
Dostali 9 návrhov. Radili sa aj s Metropolitným inštitútom Bratislava. V júni komisia odporučila pomenovať po Srholcovi parčík Radlinského pri kostole Blumentál. Tento návrh odobrila aj Marta Bariak Košíková, zakladateľka Nadácie Antona Srholca – António.
Priestor sa nachádza na Radlinského ulici pred Finančným riaditeľstvom. Je ohraničený Vazovovou ulicou a kostolom Blumentál. Parčík sa nachádza pri kostole, ktorý bol prvým kňažským pôsobiskom Srholca.
Schválený návrh
O novinke informovalo taktiež Staré Mesto na Facebooku. Návrh na februárovom miestnom zastupiteľstve schválili staromestskí poslanci.
Odobriť ho ešte musí bratislavské mestské zastupiteľstvo, pretože má podľa zákona vyhradené určovať názvy ulíc a verejných priestranstiev v hlavnom meste. Staromestskí poslanci odporučili zakomponovať do parku výtvarno-sochárske dielo týkajúce sa osobnosti Srholca.
Životopis Antona Srholca
Narodil sa 12. júna 1929 v Skalici a pochádzal zo siedmich detí. Štúdium absolvoval v Skalici, Trnave a Šaštíne. Maturoval v Bratislave ako civilná osoba. Bol však odhodlaný študovať teológiu, čo komunistický režim nedovoľoval.
V roku 1951 sa pokúsil prekročiť hranice so skupinkou ďalších ľudí, avšak ich plány zmarila rozvodnená rieka Morava. Srholec bol s ďalšími obžalovaný za nepovolené prekročenie štátnych hraníc. Dostal 12 rokov väzenia, kde strávil 10 rokov a z toho väčšinu v uránových baniach v Jáchymove.
Po prepustení z väzenia sa zamestnal na 10 rokov ako robotník. Počas Pražskej jari na konci 60. rokov dostal povolenie vycestovať na 3 mesiace do Talianska. Predĺžil si pobyt, kde sa pustil do štúdia teológie a vysvätili ho tam za kňaza.
Hoci bol Srholec oficiálne kňazom, nemohol pôsobiť ako duchovný. Pracoval ako kostolník v Kostole Nanebovzatia Panny Márie (Blumentálsky kostol). V kázňach sa zameriaval hlavne na mládež. Štátna bezpečnosť nechcela povoliť ovplyvňovanie mládeže a poslali ho na farnosti do rôznych obcí. V roku 1985 mu zakázali pôsobiť v duchovnej oblasti a stal sa opäť robotníkom.
Srholec odišiel v roku 1989 do dôchodku. Bol členom rôznych organizácií. Podporoval bezdomovcov, ktorým zriadil domov v Podunajských Biskupiciach, podporoval teologický výskum a venoval sa i publikačnej činnosti. Zomrel vo veku 86 rokov 7. januára 2016.
