Železničná stanica Filiálka nemôže byť povrchová alebo polozapustená, rozdelila by tak mesto

Železničná stanica Filiálka
Ilustračné: SITA

Ak Filiálku postavia, musí ísť o zapustený model železničnej stanice, tvrdí starosta Nového Mesta.

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) v dvoch z piatich variantov štúdie, ktorú zverejnili v júni tohto roka, uvažujú s výstavbou novej železničnej stanice Filiálka v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto. Podľa starostu tejto mestskej časti Rudolfa Kusého v prípade, že sa ŽSR rozhodne pre niektorý variant s Filiálkou, musí ísť o zapustený model železničnej stanice, pretože polozapustená alebo povrchová stanica by rozdelila mesto.

V roku 2012 bol projekt budovania Filiálky na spadnutie a už sa vyberala stavebná firma. Dnes, o sedem rokov neskôr, sme na začiatku a železnice ani nevedia, či Filiálku chcú stavať alebo nie,“ uviedol pre agentúru SITA Rudolf Kusý. Podľa neho padne rozhodnutie o Filiálke najskôr v ďalšom volebnom období.

Nové Mesto v prípade, že sa ŽSR rozhodne pre vybudovanie železničnej stanice Filiálka, ráta s možnosťou komunikácie s developerom. „Chceme sa porozprávať o využití verejného priestoru. Ľudia sa budú potrebovať presunúť na Trnavské alebo Račianske mýto, ako na dva kľúčové dopravné uzly. Považujeme za zmysluplné, aby sa budúci projekt na území dnešného Domu Odborov zrealizoval tak, aby bolo možné, buď pod povrchom, alebo na povrchu, prepojiť Filiálku s Trnavským mýtom, čo je najvýznamnejší dopravný uzol Bratislavy a zároveň miestom, kde sa ľudia vedia efektívne pohybovať,“ uviedol Kusý. Upozornil aj na fakt, že treba dbať na to, aby sa davy ľudí dokázali rozptýliť, či už na Trnavskom, alebo Račianskom mýte. „Bude potrebné spraviť také zásahy, aby to oba uzly dopravne zvládli,“ uviedol.

Celkovo päť alternatív

V štúdii realizovateľnosti uzla Bratislava za 1,3 mil. eur spomenuli celkovo päť alternatív. V prvej alternatíve majú všetky vlaky osobnej dopravy, s výnimkou smerov Rajka a Viedeň cez Kittsee, končiť, vychádzať, resp. prechádzať bratislavskou hlavnou stanicou. Predpokladané celkové investičné náklady sú viac ako 710 miliónov eur.

Alternatíva číslo dva plánuje sústrediť diaľkovú a medziregionálnu osobnú dopravu do Hlavnej stanice Bratislava. Regionálnu a prímestskú dopravu rozdelí do železničných staníc Bratislava hlavná stanica, Bratislava-Nové Mesto, Bratislava-Petržalka a Podunajské Biskupice. Odhadované investičné náklady na túto alternatívu sú 765 miliónov eur.

Predpokladané investičné náklady tretej alternatívy sú viac ako 800 miliónov eur. Osobná doprava je pri tejto alternatíve sústredená do rôznych železničných staníc, v ktorých vlaky končia, vychádzajú alebo stanicami prechádzajú. Sú to stanice: Bratislava hlavná stanica v smeroch Trnava, Kúty a Viedeň (cez Marchegg); Bratislava-Nové Mesto smer Galanta; Bratislava-Predmestie smer Dunajská Streda a Bratislava-Petržalka smery Rajka a Viedeň (cez Kittsee).

Rokovania stále prebiehajú

Diaľková a medziregionálna osobná doprava je sústredená pri alternatívach štyri a päť do bratislavskej hlavnej stanice, regionálna a prímestská doprava má byť z troch smerov (Pezinok, Senec, Dunajská Streda) sústredená do novej železničnej stanice Bratislava Filiálka, ďalšie tri smery (Malacky, Rajka a Viedeň cez Kittsee) do stanice Bratislava-Petržalka a smer Viedeň cez Marchegg na hlavnú stanicu. Alternatívy štyri a päť sú totožné, líšia sa len technickým riešením úseku Bratislava predmestie – Bratislava Filiálka. Investičné náklady alternatívy štyri sú približne 948 miliónov eur a alternatívy päť takmer 960 miliónov eur.

Magistrát Bratislavy aj Bratislavský samosprávny kraj (BSK) preferujú variant s Filiálkou. Rokovania medzi BSK, magistrátom, ŽSR a Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky na tému železničného uzla Bratislava stále prebiehajú. Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca Generálneho riaditeľstva ŽSR Marek Lukáč, aktuálne pripravujú realizáciu riešení, ktoré sú pre všetky varianty spoločné.

Patrí sem okrem iného aj výstavba nových železničných zastávok v Bratislave, ako sú Bory, Železná Studienka, Ružinov či Vrakuňa. Tam začíname prvé kroky, pripravujeme projektový zámer a podklady potrebné na posudzovanie vplyvov na životné prostredie,“ uviedol Lukáč.

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk