Ondrej Chalmovský z Prievidze pracoval ako elektrikár, no po utrpení pracovného úrazu mu priznali čiastočný invalidný dôchodok. Pred súd sa za svoje skutky nikdy nepostavil, pretože zomrel pri výbuchu.
Vitajte pri štvrtom dieli Bratislavských krimi prípadov. Zameriavajú sa na mapovanie zločincov či vrahov z Bratislavy a okolia, ktorých sa podarilo usvedčiť a odhaliť ich zločiny. Tretí diel nájdete na tomto odkaze.
Ako ďaleko ste ochotní zájsť, keď niečo veľmi chcete? Ondrej Chalmovský nemal žiadne zábrany a pre vyšší invalidný dôchodok sa neštítil zabiť ľudí. Terčom Chalmovského besnenia sa stalo ministerstvo spravodlivosti. Upozorňujeme, že v článku sú fotografie nevhodné pre citlivé povahy a maloletých.
Bývalý elektrikár z Prievidze
Chalmovský bol v čase spáchania skutkov zdravotne postihnutý, no do roku 1961 mal bežné zamestnanie – pracoval ako elektrikár v bratislavskej firme Hydrostav. Pochádzal z Prievidze. Pádom z elektrického stĺpa vedenia utrpel úraz hlavy, čo spôsobilo, že svoju profesiu už nemohol vykonávať.
Firmu žiadal o odškodné a dostali sa až pred súd, no Hydrostav v roku 1963 ukončil s Chalmovským pracovný pomer. O štyri roky neskôr mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 527 korún. Obrátil sa na súd a žiadal o zvýšenie, priznali mu 702 korún.
Chalmovský to však stále považoval za nízky príjem a dožadoval sa, aby mu bol dôchodok spätne priznaný už od dňa úrazu v sume 300-tisíc korún. Po rokoch poberania dôchodku sa rozhodol vec vziať do vlastných rúk. Zaobstaral si trhavinu karbodanubit a na ministerstvo spravodlivosti sa pobral 16. januára 1973.
Pán života a smrti
Do kancelárie sekretariátu spravodlivosti vstúpil Chalmovský krátko po 10.00 hod. Pozdravil sekretárku Kujanovú a spýtal sa na ministra, či je tam. Sekretárka prikývla a spýtala sa muža, čo si želá, no muž neodpovedal. Kujanová ho poslala preč, pretože mu nevedela zaručiť stretnutie s ministrom.
Vodič Belko bol v časti kuchyne, ktorá susedila s kanceláriou vedúceho sekretariátu Štepničku. Zo sekretariátu ministra vkročil do kancelárie Chalmovský. Mal na sebe čiapku, kožuch a v ruke držal vypínač, z ktorého išli káble do tašky.
Kujanová vošla k Štepničkovi, aby ho o návšteve informovala. Chalmovský požiadal, aby išiel Štepnička s Kujanovou s ním, ak im je život milý. Kujanová vyšla z kancelárie a Belko so Štepničkom sa pokúšali muža upokojiť.
Sekretárka bežala za ministrom Királym, že v budove je nebezpečný muž. Chalmovský hovoril, že sa rozhodol zomrieť a ešte niekto s ním musí ísť. Kujanová volala na verejnú bezpečnosť a následne sa vrátila do kancelárie k mužom. Ondrej začal vykrikovať, že je pánom života a smrti a dáva im ešte 10 minút.
Király nariadil zásah
Kujanová vyšla z kancelárie a Ondrej zavrel dvere. Verejná bezpečnosť dorazila až po približne 30 minútach a sekretárka zaviedla štyroch príslušníkov do kancelárie ministra. Dvaja príslušníci s Királym mali vojsť do miestnosti priamo z jeho kancelárie a zvyšní dvaja mali strážniť dvere Štepničkovej kancelárie.
Király nariadil zásah, pričom mu nenapadlo, že môže niekoho ohroziť a jeho konanie spôsobilo tragédiu. Keď vkročili dnu príslušníci bezpečnosti a minister, Chalmovský stlačil vypínač a nastal výbuch, ktorý poškodil tri miestnosti.
Minister utrpel zranenie na ruke a nohe, drobné poranenia tváre, stratu sluchu a šok. Štepničku a Chalmovského výbuch roztrhal na kusy. Belko mal zranené brucho, oči a lakeť. V jeho tele uviazlo veľa črepín, z ktorých sa len niektoré podarilo vyoperať. Na jedno oko nevidí dodnes a má trvalo poškodený sluch.
Prípad sa zamietol pod koberec
Keby sa tragédia stala dnes, sú jej plné médiá, no pri tomto výbuchu to bolo presne naopak. V novinách vyšiel na druhý deň krátky článok o tom, že nastal výbuch v budove ministerstva spravodlivosti, ktorý pravdepodobne spôsobila duševne chorá osoba. V závere sa píše, že okolnosti prípadu vyšetrujú.
Prípad sa snažili vyšetrovatelia utajiť a dostal sa pod kontrolu štátnej bezpečnosti. Zatkli Chalmovského súrodencov a vykonali v ich bytoch prehliadky, no zo spoluúčasti na skutku nikoho neobvinili.
Vedenie štátnej bezpečnosti v správe uviedlo, že Chalmovský trpel neurastenickým syndrómom a istý čas bol pacientom psychiatrickej kliniky. Z posudku experta na výbušniny plynie, že nálož si zhotovil sám a v taške mal desaťkrát menej trhaviny, ako tvrdil.
