JOLANTA, koncertné uvedenie Čajkovského opery / BHS
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
Daniel Raiskin – dirigent
Jan Rozehnal – zbormajster
obsadenie:
Peter Mikuláš – bas / René, kráľ
Evelina Dobračeva – soprán / Jolanta, jeho dcéra
Andrei Zhilikhovsky – barytón / Robert, vojvoda burgundský
Dmytro Popov – tenor / Vaudémont, gróf
Sergej Tolstov – barytón / Ibn-Hakia, maurský lekár
Tomáš Šelc – barytón / Bertrand, kastelán
Terézia Kružliaková – mezzosoprán / Marta, jeho žena, pestúnka Jolanty
Zoya Petrova – soprán / Brigitta, priateľka Jolanty
Michaela Šebestová – mezzosoprán / Laura, priateľka Jolanty
Jaroslav Březina – tenor / Alméric, zbrojnoš
Program
Piotr Iľjič Čajkovskij – Jolanta, koncertné uvedenie opery
Vstupné 35, 30, 25 € Vstupenky
Jednodejstvová opera Jolanta je posledným dramatickým dielom Piotra Iľjiča Čajkovského. Libreto k príbehu o nevidiacej princeznej Jolante, ktorú uzdraví láska, napísal skladateľov brat Modest. Pôvodný námet by sme mohli hľadať v diele Hansa Christiana Andersena. Dej sa odohráva v polovici 15. storočia na juhu Francúzska, v Provence. Základom príbehu sú historické postavy: princezná Jolanta Lotrinská (1428 – 1483), dcéra kráľa Reného I. z Anjou a Izabely Lotrinskej. Romantickým prvkom drámy je slepota princeznej, ktorá však nie je historicky potvrdená. Opera mala premiéru 6. 12. 1892 v Mariinskom divadle v Petrohrade, na želanie skladateľa spolu s baletom Luskáčik. O rok neskôr uviedli Jolantu v Hamburgu a v roku 1900 vo Viedni. Obidve tieto predstavenia dirigoval Gustav Mahler. O dielo je v poslednom období záujem operných scén: napríklad v roku 2015 uviedli Jolantu spolu s Bartókovou operou Modrofúz v Metropolitnej opere v New Yorku. Slovenský filharmonický zbor bol minulý rok súčasťou špičkového naštudovania diela s Berlínskymi filharmonikmi na festivale v nemeckom Baden-Badene, za čo získal prestížnu cenu Oper! Awards ako najlepší európsky zbor roka.
Koncertným uvedením opery Jolanta sa na BHS vraciame k prerušenej tradícii uvádzania operných opusov spred niekoľkých rokov, ktorých protagonistkou bola Edita Gruberová.
Pri pohľade na prírodu okolo seba si človek rýchlo uvedomí, že niektoré farby sú všadeprítomné. Zelená dominuje lesom aj lúkam, hnedá a sivá patria pôde a stromom, žltá a červená sa objavujú na kvetoch či plodoch. Existujú však farby, ktoré v prírode vidíme len výnimočne. Jednou z nich je fialová.
Z pohľadu biológie a fyziky patrí fialová medzi najmenej rozšírené farby v prírodnom prostredí. Nie je to otázka náhody ani estetických preferencií, ale dôsledok spôsobu, akým vznikajú farby, ako funguje svetlo a aké riešenia uprednostňuje evolúcia. Ako vznikajú farby v prírode
Príroda vytvára farby dvoma základnými mechanizmami. Pigmentové sfarbenie vzniká pomocou chemických látok, ktoré pohlcujú časť svetelného spektra a zvyšok odrážajú. Odrážané vlnové dĺžky vnímame ako konkrétnu farbu. Typickým príkladom je chlorofyl, ktorý absorbuje červené a modré svetlo a odráža zelené. Štrukturálne sfarbenie nevzniká chemicky, ale fyzikálne. Mikroskopické štruktúry na povrchu pier, šupín alebo krídel lámu a rozptyľujú svetlo tak, že sa určitá farba zosilní. Tento typ farby sa môže meniť podľa uhla pohľadu a intenzity osvetlenia. Oba mechanizmy majú svoje obmedzenia, ktoré zásadne ovplyvňujú to, aké farby sa v prírode vyskytujú často a ktoré len výnimočne. Prečo modrá nie je najvzácnejšia
Modrá farba je v prírode menej bežná než zelená alebo červená, najmä pokiaľ ide o pigmenty. Rastliny modré svetlo využívajú pri fotosyntéze, preto ho skôr pohlcujú, než by ho odrážali. Z tohto dôvodu sa u rastlín len zriedka vytvárajú modré pigmenty. Keďže mnohé živočíchy získavajú pigmenty z potravy, nedostatok modrých pigmentov v rastlinách sa prenáša aj na vyššie články potravového reťazca. Výsledkom je, že modrá farba je u cicavcov mimoriadne zriedkavá. V prírode sa však modrá často objavuje vďaka štrukturálnemu sfarbeniu. V takýchto prípadoch nejde o pigment, ale o presný fyzikálny jav, pri ktorom sa svetlo odráža a rozptyľuje na mikroskopických štruktúrach. Fialová z fyzikálneho a biologického hľadiska
Fialová farba je z fyzikálneho pohľadu špecifická. Na rozdiel od niektorých iných farieb neexistuje ako jedna samostatná vlnová dĺžka svetla, ktorú by organizmus jednoducho odrazil. Vnímanie fialovej vzniká vtedy, keď oko zachytí kombináciu krátkych (modrých) a dlhých (červených) vlnových dĺžok, ktoré mozog spracuje ako jeden farebný vnem. To znamená, že fialová:
Z biologického hľadiska je jej tvorba náročná. Čisté fialové pigmenty sa v prírode prakticky nevyskytujú a štrukturálne sfarbenie len zriedka vytvára stabilný fialový odtieň. Z evolučného pohľadu ide o riešenie, ktoré je energeticky náročné a neposkytuje univerzálnu výhodu. Prečo evolúcia fialovú farbu nešírila
Evolúcia vo všeobecnosti uprednostňuje jednoduché a efektívne riešenia. Farby, ktoré majú jasnú funkciu – napríklad maskovanie, varovanie alebo lákanie opeľovačov – sa šíria ľahšie. Fialová však tieto výhody poskytuje len v špecifických situáciách. Preto sa v prírode objavuje len u obmedzeného počtu druhov, často v súvislosti s rozmnožovaním, obranou alebo špeciálnou formou signalizácie. Nejde o univerzálnu farbu, ale o výnimočný prípad. Kde sa fialová v prírode predsa len objavuje
Fialové odtiene možno pozorovať u niektorých vtákov s kovovým leskom peria, u vybraných druhov motýľov, kde sa farba mení podľa dopadu svetla, u niektorých morských živočíchov a tiež u rastlín. V prípade rastlín však fialová zvyčajne nevzniká ako samostatný pigment, ale ako kombinácia červených a modrých látok, ktoré spolu vytvárajú fialový odtieň. Fialová ako symbol výnimočnosti
Vzácnosť fialovej v prírode sa premietla aj do ľudskej kultúry. Historicky bola jej výroba náročná a drahá, čo z nej urobilo farbu spájanú s mocou, luxusom a duchovnom. Tento symbolický význam pretrváva dodnes. Fialová farba nie je mýtus ani ilúzia. Je skutočná ako zrakový vnem, no fyzikálne a biologicky náročná na vznik. Práve preto patrí medzi najvzácnejšie farby v prírode a pôsobí na človeka výnimočne – oveľa silnejšie než farby, ktoré vídame každý deň.
Cena: 35, 30, 25 €
Vstupenky
Viac info
http://www.filharmonia.sk/events/event/bhs-cajkovskij-jolanta/
február, 2026
pon
ut
str
štv
pia
so
ne
-
-
-
-
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
Žiadne udalosti
Sledujte novinky z Bratislavy na:
Facebooku BratislavaDen.sk
Instagrame @bratislavaden
...alebo ich odoberajte cez e-mail: