Predstavte si Bratislavu, v ktorej sa víno predávalo priamo z pivníc vinohradníkov, pri Michalskej bráne fungovala vychýrená vináreň s obrovskými podzemnými priestormi a na Obchodnej sa nachádzal dokonca mestský nevestinec. Ulice, ktoré dnes poznáte ako rušné obchodné centrum, mali pred desaťročiami úplne inú podobu.
Bratislava má za sebou príbehy, ktoré by dnes mnohých prekvapili. Na miestach, kde sa v súčasnosti nachádzajú obchody, reštaurácie a rušné mestské komunikácie, kedysi fungovali vychýrené vinárne, malé remeselnícke prevádzky či hostince.
Vinohradníci predávali vlastné víno priamo zo svojich domov, pri Michalskej bráne stála známa vináreň s rozsiahlymi pivnicami a na dnešnej Obchodnej ulici sa nachádzal dokonca mestský verejný dom. Pozrite sa, ako vyzerali dve známe lokality Bratislavy pred desiatkami a stovkami rokov.
Okolie Michalskej brány dnes patrí k najznámejším miestam historického centra Bratislavy. Pred necelým storočím však vyzeralo podstatne odlišne. Na južnej strane dnešného Hurbanovho námestia stáli staršie meštianske domy, v ktorých prízemné priestory slúžili obchodníkom. Zákazníci tu nakupovali oblečenie, klobúky a látky, prípadne sa zastavili na pohár vína.
Okolo roku 1920 tu pôsobila zaujímavá zostava obchodníkov. Firma Steiner predávala pánsku a chlapčenskú konfekciu v dome s vtedajším číslom 11. O kúsok ďalej, na čísle 12, mal Jacques Mayer predajňu klobúkov. Textilný tovar ponúkal Bernát Redlinger.
Najväčšiu pozornosť však priťahovala vináreň Schmidt-Hansl, ktorú vlastnil Karl Schmidt. Nachádzala sa priamo pri Michalskej bráne a jej názov propagovala aj veľká strešná reklama s nápismi Weinstube, Vináreň a Borozó.
Vináreň bola známa nielen ponukou vína, ale aj rozsiahlymi pivničnými priestormi. Keď sa v roku 1930 začalo s búraním objektu, ukázalo sa, že vínne pivnice siahajú hlboko pod jazdnú dráhu Hurbanovho námestia. Ich zasypávanie dokonca predĺžilo demolačné práce.
Ako vyzerala stará Bratislava? Spoznajte ulice, kde bol cisársky hotel, moderné bývanie a mnoho zaujímavých obchodíkov
Zánik tejto obchodnej zostavy súvisel s plánovanou výstavbou obchodného domu Baťa. Tomáš Baťa si vyhliadol pozemok, na ktorom stála práve vináreň Schmidt-Hansl. Jeho zámer však vyvolal odpor časti verejnosti a pamiatkarov, ktorí nechceli prísť o historickú zástavbu a výhľad na Michalskú vežu.
Baťa napokon 3. apríla 1930 osobne pricestoval do Bratislavy. Zo Zlína priletel vlastným lietadlom na vajnorské letisko a následne si prezrel miesto plánovanej výstavby.
Vináreň odkúpil Karl Schmidt za 2,5 milióna československých korún. Ďalší milión predstavovali odstupné a náhrady. Koncom júna 1930 sa začalo s búraním.
Zaujímavé je, že pred demoláciou odstránili z fasády umelecky hodnotné reliéfy a štít, ktoré odovzdali múzeu. Aj samotný projekt obchodného domu musel prejsť úpravami, aby zostal zachovaný pohľad na Michalskú vežu a rozšíril sa priestor vyústenia Michalskej ulice.
Zaniknuté schody pod Bratislavským hradom aj staré kúpele na Železnej studničke: Objavte s nami zabudnutú históriu mesta
Dnes patrí Obchodná ulica k najrušnejším komunikáciám v centre Bratislavy. Je plná obchodov, reštaurácií, kaviarní a ďalších prevádzok. Jej obchodná tradícia však siaha oveľa ďalej než do modernej éry.
Pôvodne išlo o hlavnú komunikáciu predmestia Schöndorf, čo v preklade znamená Krásna Ves. Osada sa nachádzala na trase smerujúcej z Prešporka k Vajnorom a ďalej k Trnave a Nitre. Jej počiatky siahajú minimálne do 13. storočia. V listinách sa spomína už v roku 1279 pod názvom villa Zeplok.
V roku 1288 daroval osadu prešporským mešťanom kráľ Ladislav IV. a v roku 1297 nariadil kráľ Ondrej III. jej spojenie s mestom.
V nasledujúcich storočiach sa lokalita postupne rozvíjala. Pozemková kniha z roku 1439 evidovala na Schöndorfskej ulici 52 domov, iný historický prehľad uvádza 58. V roku 1500 ich bolo už 61 a v roku 1601 až 71.
Jednou z najprekvapivejších informácií je existencia mestského verejného domu. V historických účtoch sa označoval ako Frauenhaus alebo Frauenhof a nachádzal sa na konci predmestia. Bol obohnaný ohradou a jeho prevádzka patrila mestu. Výnosy z neho pomáhali pokrývať mestské výdavky vrátane platu kata.
Obchodná bola úzko spätá aj s vinohradníctvom. Bývali tu predovšetkým vinohradníci, ktorí si vo svojich domoch budovali veľké pivnice na uskladnenie úrody. Niektoré objekty mali široké prejazdy a podbránia, kde mohli predávať vlastné víno.
Prešporčania tak nemuseli navštevovať iba klasické hostince. Víno si mohli kúpiť alebo ochutnať priamo u jeho producentov. Okrem vinohradníkov tu pôsobili remeselníci a obchodníci, nachádzali sa tu výčapy, pálenice aj sýpky.
Bratislava sa rozžiari lampiónmi: Nenechajte si ujsť kúzelné podujatie na Kuchajde so sprievodom, bubnovou šou aj ohňom
Mimoriadne zaujímavý je rok 1772. Práve vtedy mala na Obchodnej ulici vzniknúť prvá záložňa v Prešporku. Ľudia si v nej mohli požičať peniaze oproti predmetom, ktoré odovzdali do zálohy.
S ulicou sa spája aj pohostinská tradícia. V roku 1781 sa za dnešným hotelom a domom U Zlatého jeleňa nachádzal hostinec Čierny orol, známy pod nemeckým názvom Schwarzadlerwirthshaus.
Obchodná sa postupne stávala dôležitou dopravnou tepnou. Električky tu začali premávať už v roku 1899. Prvá linka viedla od Račianskeho mýta cez Blumentál a Obchodnú až na Hurbanovo námestie, kde cestujúci mohli prestúpiť na ďalšie spoje.
Ulica sa v priebehu dejín viackrát premenovala. Najskôr bola známa ako Schöndorfská, neskôr sa používali pomenovania Uhorská či Schöndorfská v rôznych jazykových podobách. Po druhej svetovej vojne dostala názov Molotovova a od roku 1962 nesie súčasné pomenovanie Obchodná.
Jej podobu ovplyvnili aj vojnové udalosti. V auguste 1944 bombardovali spojenecké lietadlá rafinériu Apollo a škody utrpeli aj budovy v širšom centre mesta. Niektoré poškodené objekty na Obchodnej už neobnovili, čo umožnilo vznik nového prepojenia s Poštovou ulicou.
Zaujímavé je, že Obchodná mohla vyzerať úplne inak aj v druhej polovici 20. storočia. V 60. rokoch totiž urbanisti uvažovali o rozsiahlej prestavbe, pri ktorej mala historická zástavba ustúpiť modernistickému komplexu veľkých budov. K úplnej asanácii však napokon nedošlo.
Zachovala sa tak pestrá zmes historických meštianskych domov, medzivojnovej architektúry a povojnových stavieb. Pri prechádzke sa oplatí pozerať nielen na výklady, ale aj do vnútorných dvorov a pasáží. Podľa mestského sprievodcu sa ich na ulici nachádza viac než tucet a ukrývajú ďalšie obchodné prevádzky.
Obchodná má aj svoju novšiu históriu, na ktorú si spomínajú mnohí Bratislavčania. Fungovali tu predajne Mladosť, zákazková obuv, filatelia, hudobniny, hodinárstvo či oprava klobúkov. V roku 1949 už na vtedajšej Molotovovej ulici pôsobil aj obchodný dom Pionier.
