O post primátora Bratislavy sa uchádza 10 kandidátov. Z dôvodu blížiacich sa komunálnych volieb, ktoré sa uskutočnia v sobotu 10. novembra 2018, sme sa rozhodli osloviť kandidátov. Každý týždeň im položíme jednu otázku.
V tohtoročných komunálnych voľbách v Bratislave zabojuje o post primátora 10 kandidátov. S konkrétnou otázkou sme oslovili všetkých kandidátov. Odpovedali nám Ján Mrva, Viktor Béreš, Jaroslav Brada, Iveta Plšeková, Miroslav Vetrík a Andrej Trnovec. Zvyšní štyria kandidáti, Roman Ruhig, Matúš Vallo, Václav Mika a Ivo Nesrovnal a nám na otázky do uzávierky článku neodpovedali.
Naša tretia otázka pre kandidátov na primátora znela: Aký máte názor na rozmáhajúce sa čierne stavby a ako by ste riešili ich odstránenie?
Tu sú odpovede od piatich kandidátov a jednej kandidátky, ktorých sme oslovili a odpovedali nám do našej uzávierky.
Ján Mrva: „Môj názor v skratke, sú neprijateľné. Čierne stavby totiž svojou neúctou voči zákonu a záväzným územnoplánovacím reguláciám a bezohľadnosťou voči spoluobčanom deštruujú spoločnosť. Nie sú to však len komerční developeri, ale často aj bežní ľudia, ktorí sa neboja stavať na čierno. Ich prehliadanie znamená podpora rozkladu celej sociálnej štruktúry spoločnosti. Je to porovnateľné, ako keby mesto rezignovalo na odvoz a likvidáciu odpadu. Celá krajina by bola odrazu zamorená špinou. Takže aj napriek nedostatočnej legislatívne samospráva nesmie i pri súčasnom stave rezignovať na boj proti čiernym stavbám, alebo presnejšie, proti čiernym staviteľom, pretože o to tu ide. Ľudia aj firmy si musia uvedomiť, že žijú v spoločnosti, kde ich sloboda znamená aj povinnosť rešpektovať slobodu iných a pravidlá usporiadania obytných celkov. To, že dnes bohužiaľ stále platí, že nelegálne stavať sa na Slovensku oplatí, je nielen vecou zákonnej úpravy, prílišného administratívneho tlaku na stavebné úrady a malého množstva skutočne kvalifikovaných a motivovaných úradníkov. Je to aj vec vnímania záväznosti zákona bežným človekom. Na jednej strane zákon samospráve nedáva možnosť rýchlo a rázne zakročiť. Na druhej strane je vinníkom práve ignorancia územnoplánovacej regulácie zo strany stavebníkov.Čo s tým môžeme spraviť ? Toto je téma pre celú spoločnosť a samozrejme sa týka špeciálne Bratislavy pre obrovský stavebný boom, ktorý už po viacero rokov zažívame. Po prvé, vytvorenie tvrdého tlaku na vládu a parlament cez ZMOS, cez politické strany, aby bol prijatý nový stavebný zákon. Aby stavebné úrady boli dotované kompetenciami, ako napr. právom odpojiť čierneho staviteľa od inžinierskych sietí alebo zhabať majetok na stavenisku, či určiť pokutu podľa veľkosti stavby, vrátane efektívnej možnosti na náklady stavebníka čiernu stavbu odstrániť či počas výstavby mať právo dať vypnúť stavebníkovi stavebnú vodu, či prúd na BVS i ZSE a teda stavbu nenechať dostavať. Po tretie, aby stavebné úrady boli dofinancované a mohli doplniť stavy o kompetentných odborníkov. A po štvrté, aby mestá a obce vytvárali jasné transparentné pravidlá územného rozvoja tam, kde je to možné aj vo väčších detailoch, ktoré umožnia stavebníkovi, aby od začiatku vedel, podľa akých pravidiel môže stavať. Tak, aby sa stavba so štyrmi podlažiami odrazu nestala dvanásť podlažnou a pod. Na masívnejšie odstraňovanie čiernych stavieb vzhľadom na mnohé nedostatky tak stavebného zákona, kompetencií a vybavenia stavebných úradov si však bez významných zmien, ktoré tu spomínam, budeme ešte musieť počkať. Ale na záver chcem zdôrazniť, že mesto musí proti čiernym stavbám bojovať aj dnes všetkými právne dostupnými prostriedkami, pretože týmto bojom pomáha chrániť práva ostatných slušných spoluobčanov na nerušený život aj rast mesta v súlade s jeho potrebami.“
Viktor Béreš: „Čierne stavby by sa nemali legalizovať a nemali by byť skolaudované. Pokiaľ niekto začne stavať bez platného stavebného povolenia, nevidím dôvod túto stavbu dodatočne legalizovať. Drzí stavebníci často stavajú bez stavebného povolenia, radšej zaplatia pokutu 5000 eur a stavajú ďalej. Problém je hlavne v stavebnom zákone, ktorý by nemal umožňovať svojvôľu úradníka na stavebnom úrade. Takže čierne stavby by mali čeliť buď enormnej pokute vo výške nákladov na celú stavbu (čím by odradili čiernych stavebníkov od nelegálneho konania), alebo automatické odstránenie stavby mestom za asistencie štátnej polície a náklady vyfakturovať čiernemu staviteľovi. Pokiaľ sa v tom štáte nikto ničoho nebojí, a už vôbec nie porušovať zákon, poriadok tu dovtedy nebude.
Problém vidím aj v tom, že hlavné mesto – Magistrát – nemá vlastný stavebný úrad, čo by sa malo zákonom čím skôr zmeniť. Naproti tomu všetky mestské časti majú svoj stavebný úrad.“
Jaroslav Brada: „Problém čiernych a neoprávnených stavieb nevyrieši mesto samostatne. Čierne a neoprávnené stavby nie sú problémom iba Bratislavy, ale celého Slovenska. Je tu potrebná zmena legislatívy na celoštátnej úrovni tak, aby bolo možné efektívne bojovať s týmto problémom.“
Iveta Plšeková: „Čierne stavby sú ukážkou drzosti developerov, arogantných staviteľov a neschopnosti či servilnosti politikov voči nim. Aj preto si myslím, že prišiel čas na ženskú ruku. Čas začať robiť naozajstný poriadok v prospech slušných ľudí. Pod mojim vedením bude mesto postupovať voči akejkoľvek arogancii moci tým najtvrdším postupom, aký povoľuje zákon. Primátor má možnosť predkladať návrhy zákonov, využijem to a predložím návrh zákona za účelom vzniku stavebnej polície, v ktorej právomoci bude likvidovať čierne stavby už v zárodku.“
Miroslav Vetrík: „Riešenie čiernych stavieb je možné jedine v súlade so stavebným zákonom. Mnohí investori skúšajú, myslia si, že dodatočné povolenie nejako presadia. Vystavujú sa však riziku, že stavba nemusí byť zlegalizovaná. Stavebné úrady patria pod mestské časti. Je to prenesený výkon štátnej správy na samosprávu. Pokiaľ je stavba v rozpore s územným plánom, súhlasné stanovisko sa nevydá. Na území Starého Mesta sa už podarilo odstrániť niekoľko čiernych stavieb. Investori sa spamätali až vtedy, keď im exekútor zablokoval účty. Tento proces je však zdĺhavý, pretože stavebný úrad musí postupovať podľa správnych predpisov. Urýchliť tieto procesy nie je v rukách samosprávy. Je potrebné schváliť nový stavebný zákon, napr. ktorý by zaviedol aj Inštitút stavebnej polície, ako je to v susednom Rakúsku.“
Andrej Trnovec: „Otázka určite nestojí tak, či som ochotný rešpektovať nezákonnosť, podvody, aroganciu majetných či konanie neprispôsobivých. V tomto kontexte je potrebné povedať, že zákony by mali slúžiť komfortu ľudí, a nie ich obmedzovať. Pokiaľ ľudské zákony zodpovedajú normám prirodzených morálnych zákonov, spĺňajú tieto atribúty, tak je všetko v poriadku. To je jasné. Vtedy sa všetko rieši rešpektovaním zákona a jeho dôsledným uplatňovaním. A aj pri tzv. čiernych stavbách je potrebné uprednostniť ľudský prístup pred byrokratickým a rozlišovať, či ide o napr. zastrešenie vlastného balkóna alebo umiestnenie jednotky klimatizácie na vlastnú fasádu, postavenie ohrádky či prístavbu záhradného domčeka, alebo o otvorené nerešpektovanie a ignorovanie stavebného zákona veľkým stavebníkom, ktorý má pokutu za porušenie a nerešpektovanie zákona už v rozpočte stavby. Tzv. čierne stavby sú totižto prejavom svojvôle neprispôsobivých ľudí i prebujneného byrokratického aparátu, ktorý si sám pre seba vytvoril segment služieb, kde za úplatu odbremení staviteľa od zbytočného šikanovania úradníkmi. Vzhľadom na skutočnosť, že vlastníctvo majetku na pozemku je nezávislé od vlastníctva pozemku, musíme k tomuto prihliadať aj pri odstraňovaní nezákonného stavu a to buď využitím mimosúdneho, súdneho, alebo až exekučného riešenia. Samospráva sa riadi slovenskými zákonmi a, napr. aj čo sa týka stavebného zákona, sa ho poslanci, v tomto volebnom období, pokúsili novelizovať už v máji roku 2016. Dnes by najjednoduchším riešením bola malá novela umožňujúca legalizáciu stavieb počas dvoch mesiacov a potom až do prijatia veľkej novely stavebného zákona s pokutou vo výške ohodnotenia dodatočne povoľovacej stavby. A potom už poslanci môžu diskutovať o stavebných komisároch, zodpovednosti za odstránenie tzv. čiernej stavby, o výške pokút i o tom, koho pokutovať, či aj stavebný dozor a zhotoviteľa, alebo či neoprávnené uskutočňovanie stavby bude trestným činom a s akou sadzbou, či stavebný zákon rozčlenia na dva samostatné zákony o územnom plánovaní a výstavbe a či sa stavebná správa vráti z obcí na štát. Vo všeobecnosti musíme všetko riešiť rešpektovaním a dôsledným uplatňovaním zákona v prospech jednotlivca.“
