Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Tipy na články: [email protected]
Volby 2018.jpg
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu

Pýtame sa kandidátov na post primátora Bratislavy #2 Ktorú osobnosť z Bratislavy obdivujete a prečo?

O post primátora Bratislavy sa uchádza 10 kandidátov. Z dôvodu blížiacich sa komunálnych volieb, ktoré sa uskutočnia v sobotu 10. novembra 2018, sme sa rozhodli osloviť kandidátov. Každý týždeň im položíme jednu otázku.

V tohtoročných komunálnych voľbách v Bratislave zabojuje o post primátora 10 kandidátov. S konkrétnou otázkou sme oslovili všetkých kandidátov. Odpovedali nám Ján Mrva, Viktor Béreš, Jaroslav Brada, Iveta Plšeková a Andrej Trnovec. Zvyšní piati kandidáti, Roman Ruhig, Miroslav Vetrík, Matúš Vallo, Václav Mika a Ivo Nesrovnal nám na otázku do uzávierky článku neodpovedali.

Naša druhá otázka pre kandidátov na primátora znela: Ktorú osobnosť pochádzajúcu z Bratislavy obdivujete a prečo?

Tu sú odpovede od štyroch kandidátov a jednej kandidátky, ktorých sme oslovili a odpovedali nám do našej uzávierky.

Ján Mrva:Je veľa osobností, ktoré sa v Bratislave narodili, alebo prispeli k jej výraznému rozvoju. Napríklad fascinuje ma richtár Jakub, zakladateľ vplyvného bratislavského rodu richtárov. Jakub I. bol prvým zvoleným richtárom po udelení mestského privilégia v Bratislave. Jakubovci vládli v Bratislave skoro 100 rokov. A v tej dobe pritom boli voľby každý rok vo Františkánskom kostole. Počas obdobia, keď boli Jakubovci richtármi v meste, prekvitali remeslá, obchod i vinohradníctvo. Na nich hľadím ako na svoj príklad. Jakub II. bol richtárom viac ako 50 rokov. Do svojej smrti si nechal postaviť nový dom so štvorpodlažnou vežou s drevenou ochodzou, ktorá sa neskôr stala základom dnešnej starej radnice (najstaršia radnica na Slovensku). Ich dom je plný zakódovaných posolstiev. Najväčšie tajomstvo je hneď na klenbe, ktorú možno vidieť v priechode na nádvorie. Je tam zobrazených niekoľko tvárí. Legenda hovorí, že jedna z nich patrí kráľovi Karolovi Róbertovi, ktorý vrátil Bratislavu do uhorských rúk. Ďalšie sú však záhadné, osobitne ženský reliéf. Povráva sa, že patril kráľovej milenke, ktorú dal Karol Róbert richtárovi Jakubovi za ženu, čo bola vtedy veľká česť. Nikto už dnes nezistí, ako to bolo a záhada možno zostane záhadou. Choďte sa tam určite pozrieť. Uvidíte niečo, čo mohli vidieť stovky generácií Bratislavčanov.“

Viktor Béreš: „Slovensko má oddávna problém, že šikovní vedci opustili Slovensko, lebo tu nevedeli rozvíjať svoj talent. Vlastne to platí ešte dodnes. Za preukázateľne najschopnejšieho vedca pochádzajúceho z Bratislavy považujem Filipa Lenarda, ktorý sa narodil v Bratislave na Kozej ulici dňa 7.6.1889 a zomrel v Nemecku dňa 20.5.1947. Filip Lenard dosiahol úspechy svetového formátu a je jediným držiteľom Nobelovej ceny, ktorý pochádza z Bratislavy. Nobelovu cenu zíslal za výskum katódových lúčov. Mohol získať aj ďalšiu Nobelovu cenu, ale napokon ju získal Röntgen za objavenie žiarenia (Röntgen získal vôbec prvú udelenú Nobelovu cenu v roku 1901). Ale blízko objavu žiarenia bol aj Lenard. Dokonca bol spolu s Röntgenom navrhnutý na túto Nobelovu cenu, ale Röntgen chcel slávu len pre seba. Sú dôkazy, že Lenard úprimne poslal Röntgenovi svoje výsledky práce. Lenardovho hliníkové okienko prispelo k skúmaniu katódových lúčov. Röntgenovo žiarenie by bez toho nefungovalo. Taktiež bol blízko aj k inej Nobelovej cene za fotoelektrický jav, za čo získal Nobelovú cenu napokon Albert Einstein, ktorý dokázal, že svetlo prenáša balíčky energie, kvanty (Einstein paradoxne nezískal Nobelovú cenu za teóriu relativity, ktorú Lenard spochybňoval). Lenard je pre mňa najúspešnejším vedcom svetového formátu, ktorý má korene v Bratislave. Mnoho objavov a veľa slovenských vedcov tvorilo už v 18. storočí, ale vtedy ešte neexistovala Nobelova cena, čím Slovensko prišlo o svetovú prestíž.“

Jaroslav Brada: „Môj obdiv patrí Julovi Satinskému, pre jeho schopnosť zvládať ťažké životné situácie s nadhľadom. Zvládať súčasne náročný pracovný aj súkromný život, dokázať si pritom zachovať svoju tvár, zostať ikonou celého národa a človekom s veľkým „Č“, to je hodné obdivu a nasledovania príkladu. Tiež mi je sympatický jeho prudký osobný styk s priateľmi, taký typický pre augustovú povahu, ktorú som tiež dostal do vienka. Môj vzťah k Starému Mestu a Dunajskej ulici zvlášť, to všetko samozrejme len umocňuje.“

Iveta Plšeková: „Môžem menovať mnohých: mešťanostu Justiho, archivára J. Batku, H. N. Hummela… Ale keďže kandidujem na historicky prvú primátorku Bratislavy,  natíska sa odpoveď Mária Terézia, lebo navzdory zvyku, že panovníkom je muž, dokázala prelomiť nedôveru v ženské vedenie a popritom bola dobrou matkou, manželkou a veselým človekom. Posunula Bratislavu na európsku úroveň. Zmenila charakter mesta, zaviedla prvý územný plán mesta, pritiahla šľachtu, ktorá si tu postavila krásne paláce, ktoré obdivujem dodnes. Zaviedla mnohé reformy, ktoré pretrvali stáročia. Ja však obdivujem každého Bratislavčana, ktorý sa snaží zlepšiť život ostatným Bratislavčanom, či už tým, že pomáha udržiavať poriadok vo svojom okolí, pomáha osamelých ľuďom, buduje ihriská, sadí stromy, alebo varí chutne a zdravo v školskej jedálni. Osobnosťou je pre mňa každý, kto prispieva k lepšiemu životu ostatných.“

Andrej Trnovec: „Moju mamu. Pretože so cťou, čistým svedomím a nepokorená prežila hrôzy, ktoré na Slovensko prišli ozbrojeným preberaním moci boľševickým liberalizmom už v roku 1945. Jej život charakterizovala pevná a jasná viera. Žila skromne, ale bola schopná mi poskytnúť všetko, čo mi na očiach videla. Prežila, i s rodičmi, vraždiace besnenie, stratu majetku, deložovanie, premiestňovanie, presídľovanie, stratu možnosti vzdelania i uplatnenia sa cez pravidelné prepúšťanie zo zamestnania i zamestnanecké umiestnenky, trhanie sociálnych väzieb a psychologický teror, ktorý viedol až k jej úplnej invalidite. Napriek tomu všetkému snívala, verila a hoci nebola majetná, bola bohatá. To je najväčšia osobnosť môjho domova. Na rozdiel od mnohých historických osobností ako napr. svätej Alžbety Uhorskej (1207), patrónky žobrákov, vdov a sirôt, prenasledovaných a núdznych, či vynálezcu, matematika, lekára, astronóma Jána Andreja Segnera (1704) a vynálezcu Wolfganga Kempelena (1734) pôsobila, vzhľadom na podmienky, nebadane a svojim postojom a pohľadom na svet ovplyvňovala aj tých, ktorí ju nepoznali.“

Odporúčané články

Témy

Najčítanejšie za týždeň

Neprehliadnite

Bezplatné novinky z Bratislavy raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Diskusia

Odporúčame

Copyright © BratislavaDen.sk Všetky práva vyhradené. BratislavaDen.sk si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.

Zavrieť

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies

X