V minulosti jeden z najobľúbenejších a najmodernejších nákupných domov. Pod jednou strechou ste nakúpili čo vám len napadlo. Dnes už len pripomína niekdajšie časy.
V roku 1960 bola vyhlásená jedna z najväčších verejných súťaží na obchodno-spoločenské centrum v meste. Vyhral ju vtedy mladý architekt Ivan Matušík.
Návrh talentovaného architekta bol koncipovaný ako neskoro-moderný zložený z trojhrannej budovy spojenej s výškovým objektom.
Spĺňal vtedajšie podmienky moderného a priestranného miesta pre obchody i spoločenské vyžitie. Dodnes sa považuje za jedno z najlepšie navrhnutých objektov povojnového obdobia.
Šlo v tých časoch o najväčšie obchodné centrum a to dokonca v celom Československu. Jeho výstavba stála 100 miliónov korún a pracovalo v ňom 350 predavačov.
Za veľkú nevýhodu možno považovať opomenutie ďalších krokov architekta k udržateľnosti dopravy v tomto prostredí. Navrhoval totiž postavenie niekoľkopodlažnej parkovacej garáže, mimoúrovňové riešenie križovatky či prebudovanie časti Špitálskej ulice na mestskú triedu.
Prior otvorili koncom roka 1968 a vyvolal skutočné nákupné šialenstvo. Budova musela byť dokonca chránená pred rozvášneným davom vojenskými vozidlami. Tie vytvorili aj zúžený vchod pre ľudí, ktorí tak vytvorili bezpečný rad.
Niektoré zdroje uvádzajú, že v prvý deň obchodný dom Prior navštívilo neuveriteľných 40-tisíc ľudí, ktorí tu minuli viac ako 5,5 milióna korún.
Ponúkal obyvateľom nevídané možnosti nakupovania. Ľudí sem prilákal aj tovar zo Západu, ktorý nebolo tak ľahké zohnať. Kupovali sa hlavne spotrebiče ako známe televízory Tesla Orava, chladničky či legendárne práčky Tatramat.
Výnimočný bol aj spôsob nakupovania a to formou samoobsluhy a voľného výberu. Vo väčšine obchodov sa totiž tovar predával pultovo. Mnohí práve tu videli po prvý raz v živote eskalátory či zasúvacie dvere so vzduchovou clonou.
„Do Prioru som chodila každý deň na menší nákup po práci, robila som tuto kúsok. Pred Vianocami som tam kupovala všeličo, svetre, rukavice, hračky, deckám, mužovi, svokre. Chodili sme tam všetky kolegyne z práce,“ spomína 75-ročná pamätníčka Viera. Jedna z predavačiek v Priore v roku 1978 povedala, že denne obslúžila 300-400 zákazníkov.
