Kedysi tu bola prázdna plocha s rybármi ponúkajúcimi svoje úlovky, tovar však ponúkali aj remeselníci a mäsiari.
Rybné námestie bolo predmestie a nenachádzalo sa v hradbách mesta. Šlo o voľné priestranstvo, ktoré zapĺňali rybári a pltníci, ktorí tu ponúkali svoje úlovky. Na miestnom trhovisku ponúkali čerstvé mäso mäsiari, a tovary hrnčiari či iní remeselníci.
Postupom času vzniklo oficiálne námestie. Na začiatku 18. storočia na tomto mieste vyrástli dva morové stĺpy, pričom jeden z nich sa zachoval dodnes. Námestie sa rozrastalo a najväčší rozmach nastal po odstránení hradieb.
Koncom 18. storočia na námestí stála už aj mýtnica a sýpka, či meštiansky pivovar. Stavba pivovaru oddelila námestie od dunajského nábrežia. Definitívne vymedzenie námestia prišlo po regulácií Dunaja a po stavebných úpravách nábrežia v rokoch 1822 a 1835.
Námestie hraničilo s osadou Vydrica a o storočie neskôr, keď sa sem trhovníci s rybami presťahovali z Františkánskeho námestia, prevzalo už nadobro názor Rybné. Malo kľúčovú polohu aj vďaka tomu, že tu z každej strany ústili ulice. Z jeden spomínaná Vydrica, z inej Židovská ulica, Dunajské nábrežie, Jiringerova (Prídavkova) ulica a napokon aj nábrežie Dunaja.
Dodnes sa nezachovala takmer žiadna časť pôvodného Rybného námestia. Stojí len jeden z morových stĺpov z 18. storočia a rožné budovy na Hviezdoslavovom námestí.