
Spomienky na starú Bratislavu: Zukermandel bol kedysi prosperujúcou osadou, napokon skončil v troskách
Pripojením Zukermandlu k mestu sa začal úpadok, dovtedy táto časť prosperovala.
Zukermandel sa nachádzal medzi Dunajom a Bratislavským hradom, západne od Vydrice. Hlavnú os Zuckermandla tvorila jedna ulica a to Podhradská, ktorá má dnes meno Žižkova ulica. Hranicu s Vydricou tvorila časť od Vodnej veže.
Nemá tiež takú bohatú a kvetnatú históriu ako Vydrica, ale určite ako súčasť Podhradia stojí za zmienku. Tak isto šlo o osadu za hradbami mesta, kde sa usídlili rybári, lodníci, ale aj mlynári. Osada bola typická malými a krátkymi uličkami, ktorá však mala vlastné zastupiteľstvo, školu a dokonca i políciu.
Zukermandel sa v roku 1851 stal súčasťou mesta a ako súčasť Podhradia tvorilo samostatnú časť, mestský obvod číslo 4 alebo aj Tereziánska štvrť.
Pre Zukermandel aj zvyšok Podhradia to však znamenalo skôr úpadok. Bohatší obyvatelia sa presťahovali do mesta, z palácov sa stali nájomné byty a z tejto časti sa tak postupne stala chudobná štvrť.
Svoj názov nesie pod vtipnou, no zároveň aj smutnou slovnou hračkou. Pochádza z nemeckého „Zucke Mantel“, čo malo v skratke znamenať zdrapni kabát a utekaj, čím chceli povedať, že ide o nebezpečné miesto.
To súviselo s obyvateľstvom, ktoré tu v období na prelome 18. a 19. storočia prebývalo. Najmä Vydrica, ale aj Zukermandel bol známy výtržníctvom a prostitúciou.
Pre predstavu, ako sa žilo v tejto časti pred viac ako 150 rokmi, Paláce boli zmenené na nájomné byty, ktoré sa prestavali tak, aby tu vznikli byty s jednou či dvomi miestnosťami. V týchto bytoch nebola voda ani sanita. Všetky rodiny mali latríny vo dvore, prípadne v pavlači. V týchto bytoch však nežila jedna rodina s minimom detí, ale rovno niekoľko rodín s niekoľkými deťmi.
Zbavovanie sa takéhoto Podhradia začalo výstavbou električky v 19. storočí. Vytvorený bol totižto vysoký násyp, vďaka ktorému vznikla bariéra a Zukermandel aj s ďalšími časťami nerestného a opovrhnutiahodného Podhradia zmizlo v akejsi priekope.
Mnoho budov aj z Zukermandla zmizlo pre výstavbu nábrežnej cesty, ďalšie pri dokončovaní tunela a stavbe troch výškových budov a napokon takmer zmizol úplne pri vzniku Nového mosta v polovici 20. storočia. Tomuto vyčíňaniu sa vyhol napríklad Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý bol súčasťou Zukermandla. Ten tu stojí od roku 1734 a akoby zázrakom prežil vojny aj zásahy bývalého režimu.
Na konci Podhradskej ulice sa nachádzal pred viac než 200 rokmi hostinec U jeleňa. Túto budovu kúpil v roku 1780 sochár Franz Xaver Messerschmidt.
Zaujímavosťou je, že kópia jeho umeleckej série charakterových hláv sa dnes nachádza vo vynovenom Zuckermandli.
Témy
Najčítanejšie za týždeň
Máte tip na článok? Napíšte nám TU