Pripojením Zukermandlu k mestu sa začal úpadok, dovtedy táto časť prosperovala.
Zukermandel sa nachádzal medzi Dunajom a Bratislavským hradom, západne od Vydrice. Hlavnú os Zuckermandla tvorila jedna ulica a to Podhradská, ktorá má dnes meno Žižkova ulica. Hranicu s Vydricou tvorila časť od Vodnej veže.
Nemá tiež takú bohatú a kvetnatú históriu ako Vydrica, ale určite ako súčasť Podhradia stojí za zmienku. Tak isto šlo o osadu za hradbami mesta, kde sa usídlili rybári, lodníci, ale aj mlynári. Osada bola typická malými a krátkymi uličkami, ktorá však mala vlastné zastupiteľstvo, školu a dokonca i políciu.
Zukermandel sa v roku 1851 stal súčasťou mesta a ako súčasť Podhradia tvorilo samostatnú časť, mestský obvod číslo 4 alebo aj Tereziánska štvrť.
Pre Zukermandel aj zvyšok Podhradia to však znamenalo skôr úpadok. Bohatší obyvatelia sa presťahovali do mesta, z palácov sa stali nájomné byty a z tejto časti sa tak postupne stala chudobná štvrť.
Svoj názov nesie pod vtipnou, no zároveň aj smutnou slovnou hračkou. Pochádza z nemeckého „Zucke Mantel“, čo malo v skratke znamenať zdrapni kabát a utekaj, čím chceli povedať, že ide o nebezpečné miesto.
To súviselo s obyvateľstvom, ktoré tu v období na prelome 18. a 19. storočia prebývalo. Najmä Vydrica, ale aj Zukermandel bol známy výtržníctvom a prostitúciou.
Pre predstavu, ako sa žilo v tejto časti pred viac ako 150 rokmi, Paláce boli zmenené na nájomné byty, ktoré sa prestavali tak, aby tu vznikli byty s jednou či dvomi miestnosťami. V týchto bytoch nebola voda ani sanita. Všetky rodiny mali latríny vo dvore, prípadne v pavlači. V týchto bytoch však nežila jedna rodina s minimom detí, ale rovno niekoľko rodín s niekoľkými deťmi.
Zbavovanie sa takéhoto Podhradia začalo výstavbou električky v 19. storočí. Vytvorený bol totižto vysoký násyp, vďaka ktorému vznikla bariéra a Zukermandel aj s ďalšími časťami nerestného a opovrhnutiahodného Podhradia zmizlo v akejsi priekope.
Mnoho budov aj z Zukermandla zmizlo pre výstavbu nábrežnej cesty, ďalšie pri dokončovaní tunela a stavbe troch výškových budov a napokon takmer zmizol úplne pri vzniku Nového mosta v polovici 20. storočia. Tomuto vyčíňaniu sa vyhol napríklad Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý bol súčasťou Zukermandla. Ten tu stojí od roku 1734 a akoby zázrakom prežil vojny aj zásahy bývalého režimu.
Na konci Podhradskej ulice sa nachádzal pred viac než 200 rokmi hostinec U jeleňa. Túto budovu kúpil v roku 1780 sochár Franz Xaver Messerschmidt.
Zaujímavosťou je, že kópia jeho umeleckej série charakterových hláv sa dnes nachádza vo vynovenom Zuckermandli.
