Bratislava je neodmysliteľne spojená s jedným z najvýznamnejších barokových sochárov Európy. Franz Xaver Messerschmidt tu vytvoril svoje slávne Charakterové hlavy, ktoré dodnes vyvolávajú otázky o ich skutočnom význame. V meste však žiaden z originálov nenájdete.
Len málokto vie, že jedno z najznámejších diel svetového sochárstva vzniklo práve v Bratislave. Barokový sochár Franz Xaver Messerschmidt prežil vo vtedajšom Prešporku posledné roky svojho života a práve tu dokončil väčšinu svojej preslávenej série Charakterových hláv. Bizarné busty s extrémnymi grimasami dnes obdivujú návštevníci galérií po celom svete a patria medzi najvýznamnejšie diela 18. storočia.
Messerschmidt sa narodil v roku 1736 v dnešnom Nemecku. Umeniu sa vyučil u svojich príbuzných sochárov a neskôr študoval na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. Talentovaného umelca podporoval aj cisársky dvor, pre ktorý vytvoril viacero významných portrétov vrátane diel zobrazujúcich Máriu Teréziu.
Jeho sľubne rozbehnutú kariéru však prerušili zdravotné problémy. Keď mal prevziať profesorské miesto na akadémii, vedenie školy ho pre údajné psychické ťažkosti predčasne penzionovalo.
Bratislava mala svoju výnimočnú hrdinku: Gisela Leweke-Weyde predbehla svoju dobu, no mesto aj otvorene kritizovala
Po odchode z Viedne sa napokon usadil v Bratislave, kam ho pozval jeho brat, ktorý tu tiež pôsobil ako sochár. Spočiatku bývali spolu, neskôr si Messerschmidt kúpil dom v dnes už zaniknutej štvrti Zuckermandel. Práve tam vznikla väčšina jeho legendárnych Charakterových hláv.
Séria búst s mimoriadne výraznými grimasami dodnes patrí medzi najdiskutovanejšie umelecké diela svojej doby. Historici umenia, psychiatri aj neurológovia sa desaťročia snažia vysvetliť, čo bolo ich skutočnou inšpiráciou.
Staršie teórie ich spájali so schizofréniou alebo halucináciami, novšie výskumy však upozorňujú aj na možnosť, že umelec trpel neurologickým ochorením nazývaným dystónia. Tá spôsobuje mimovoľné svalové kŕče, najmä v oblasti tváre a krku, čo by mohlo vysvetľovať nezvyčajné výrazy zachytené na bustách.
Podľa dobových správ Messerschmidt veril, že ho prenasleduje takzvaný „duch proporcií“, ktorý mu spôsobuje utrpenie a bráni v práci. Niektorí odborníci sa domnievajú, že modelovanie grimás mohlo byť pre umelca spôsobom, ako sa s vlastnými zdravotnými problémami vyrovnával. Iní upozorňujú, že mnohé legendy vznikli až po jeho smrti a nemožno ich považovať za historicky overené fakty.
Aj napriek zdravotným problémom pokračoval v tvorbe až do svojej smrti v roku 1783. Keď zomrel vo veku 47 rokov, v jeho dome sa našlo až 69 Charakterových hláv z alabastru, kovu a ďalších materiálov. Práve tie sa stali základom jeho posmrtnej svetovej slávy.
Osud sochára bol pritom mimoriadne tragický. Obyvatelia vtedajšieho Prešporka o ňom šírili legendy, že sa zapredal diablovi, a miestny farár mu údajne nechcel vystrojiť riadny pohreb. Presné miesto jeho posledného odpočinku dodnes nie je známe.
Jeho sochy obdivujete každý deň, sám však v meste svoju nemá. Geniálny Prešporák Alojz Rigele zomrel v chudobe
Počas nasledujúcich storočí sa Charakterové hlavy stali mimoriadne cenenými umeleckými dielami. Dnes sa originály nachádzajú najmä v zbierkach viedenského Belvederu, ale aj na nezistených miestach súkromných kolekciách po celom svete.
V Slovenskej národnej galérii a Galérii mesta Bratislavy sa nachádzajú len odliatky týchto hláv. Dve busty boli v roku 2004 vydražené v aukčnej sieni Sotheby’s za viac ako šesť miliónov dolárov.
Paradoxom zostáva, že hoci práve Bratislava zohrala v Messerschmidtovom živote kľúčovú úlohu, originály jeho najslávnejších diel sa v meste dnes nenachádzajú. Zanikol aj jeho dom v Zuckermandli, ktorý padol za obeť asanácii podhradia počas výstavby Mosta SNP.
Na jeho odkaz však mesto nezabudlo úplne. V novovybudovanom Zuckermandli vzniklo v roku 2017 verejné priestranstvo so siedmimi bronzovými replikami Charakterových hláv v životnej veľkosti, ktoré pripomínajú jedného z najvýznamnejších umelcov spätých s Bratislavou.
