S financiami to nie je úplne dokonalé vo väčšine domácností. Odkladať si aspoň desať percent z platu je niekedy len nedosiahnuteľný ideál. Navyše Slováci vraj majú celkovo zlý prístup k vedeniu osobných financií, ale prístup sa, samozrejme, od regiónu k regiónu líši.
Nadácia Partners v spolupráci s agentúrou Focus urobili prieskum a porovnali, ako pristupujú k svojim financiám obyvatelia Bratislavského a Košického kraja. Ukázalo sa, že východniari majú zodpovednejší prístup k plánovaniu osobných financií a sú vďaka tomu bližšie k ideálnym mieram.
Na východe si až 39 % ľudí z výplaty nič neodloží, hoci ide o pomerne vysoké číslo, je toto percento v porovnaní so západom oveľa nižšie. Tam si rezervu nevytvára až 46 % obyvateľov. Finančnú rezervu si vytvára 54 % Bratislavčanov a 59 % Košičanov.
Optimálna rezerva je vo výške šiestich mesačných príjmov domácnosti. Každá domácnosť, bez ohľadu na počet členov, by si mala odložiť desať percent z celkového mesačného príjmu. Takúto ideálnu rezervu má iba 12 % košických domácností. Bratislavčania sú na tom o niečo lepšie, až 16 % domácností má ušetrené na nepredvídané výdavky.
Dôveru vo využívanie úverov a pôžičiek má 14 % východniarov a 15 % obyvateľov západného Slovenska. Využívať úvery úplne odmieta 43 % Košičanov, 38 % sa im radšej vyhne alebo ich využíva len výnimočne a 6 % si takto financuje bývanie. Respondenti z Bratislavského kraja sú úverom otvorenejší. Využívať ich odmieta 40 %, 33 % sa im vyhýba a 7 % si takto vypomáha pri financovaní bývania.
Opýtaní odpovedali i na otázku, čo by urobili so sumou 100-tisíc eur, keby sa k nej dostali. Najviac Bratislavčanov, až 36 %, by si kúpilo nehnuteľnosť, 7 % lepšie auto, 9 % by ich využilo na nejakú exotickú dovolenku, 13 % na splatenie dlhov a len 24 % by si peniaze odložilo na horšie časy. Košičania boli v odpovediach o niečo rozvážnejší, približne 28 % by si kúpilo nehnuteľnosť, 5 % nové auto, 6 % by si zaplatilo rodinnú dovolenku, 8 % by splatilo dlhy a 41 % by si peniaze odložilo na horšie časy.
