Zimný prístav v Bratislave môže v najbližších rokoch vyzerať úplne inak ako dnes. Rozsiahle územie sa má postupne začleniť do centra mesta a ponúknuť bývanie, služby, školy, športoviská aj prístup k vode. O jeho konkrétnej podobe rozhodne medzinárodná architektonická súťaž, do ktorej sa prihlásilo viac ako 130 štúdií. Projekt však už teraz vyvoláva politické spory.
Zimný prístav patrí medzi najväčšie územia v Bratislave, ktoré môžu v budúcnosti výrazne zmeniť podobu mesta. Zatiaľ čo časť prístavu Pálenisko má naďalej slúžiť najmä nákladnej doprave, samotný Zimný prístav sa má postupne premeniť na mestskú štvrť a stať sa súčasťou rozšíreného centra Bratislavy.
O tom, ako bude rozsiahle územie pri Dunaji napokon vyzerať, rozhodne medzinárodná architektonická a urbanistická súťaž. Výsledok by mal byť známy už v novembri 2026. Do súťaže sa podľa informácií STVR zapojilo viac ako 130 architektonických štúdií.
Budúca podoba územia sa pritom nemá pripravovať iba na základe predstáv developera či vlastníka pozemkov. Na tvorbe vízie spolupracuje hlavné mesto s Metropolitným inštitútom Bratislavy. Mesto chce zároveň zabrániť tomu, aby vznikla izolovaná nová štvrť bez dostatočného napojenia na zvyšok Bratislavy.
Bratislava sa rozlúči s letom vo veľkom štýle: Čaká vás bezplatný program na Námestí slobody
„Prístup k vode, verejná vybavenosť, školy, škôlky a napríklad multifunkčná kultúrna hala, ktorá by mala byť súčasťou tohto územia, športoviská, a tak ďalej,“ priblížila pre STVR riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy Petra Marko základné požiadavky na budúcu štvrť.
Dôležitou súčasťou plánov má byť práve kontakt s Dunajom. Územie by tak v budúcnosti mohlo ponúknuť nielen novú výstavbu, ale aj verejné priestory a možnosti trávenia voľného času. Bratislava chce zároveň do projektu dostať občiansku vybavenosť, aby nešlo iba o ďalšiu rezidenčnú alebo administratívnu zónu.
Hlavné mesto už s vlastníkom územia, spoločnosťou Verejné prístavy, uzavrelo zmluvu o spolupráci. Podľa magistrátu má pomôcť zabezpečiť, aby sa budúca štvrť rozvíjala podľa jasnej urbanistickej koncepcie.
„Aby táto štvrť nedopadla tak, ako je často zobrazovaná aj v mnohých mediálnych výstupoch vychádzajúcich z pomerne nešťastných vizualizácií, sme ako mesto podpísali s Verejnými prístavmi zmluvu o spolupráci,“ vysvetlil pre STVR hovorca Bratislavy Peter Bubla.
Na Brnianskej v Bratislave pribudol semafor. Má zvýšiť bezpečnosť a zabrániť ďalším tragickým nehodám
Premena Zimného prístavu však nebude jednoduchá. Jednou z podmienok je zmena územného plánu. Tá by umožnila, aby sa na pozemkoch okrem pôvodného prístavného využitia mohla rozvíjať občianska vybavenosť a ďalšie mestské funkcie.
Práve hodnota pozemkov a ich budúce využitie sa stali predmetom politického sporu. Spoločnosť Verejné prístavy už za odkúpenie pozemkov a infraštruktúry zaplatila 170 miliónov eur. Opozičná strana SaS podľa STVR tvrdí, že celý proces sprevádza nedostatočná transparentnosť a kritizuje najmä nezverejnenie znaleckého ocenenia.
Poslanec SaS a overovateľ Výboru Národnej rady SR pre financie Marián Viskupič upozornil na rozdiel medzi pôvodným a očakávaným ocenením pozemkov. Podľa jeho vyjadrenia sa pri pôvodnom územnom pláne počítalo s hodnotou približne 450 eur za štvorcový meter, zatiaľ čo po zmene územného plánu má ísť najmenej o 700 eur.
Susedka ďakuje záchranárom: „Chlapci, záchranári, máte moju poklonu!“ Príbeh osamelého seniora dojal Bratislavu
Ministerstvo dopravy podľa slov STVR obvinenia z netransparentnosti odmieta. Tvrdí, že znalecké posudky boli sprístupnené každému, kto o ne požiadal, a zároveň upozorňuje, že ministerstvo nebolo ich objednávateľom. Zmluvy, ktoré podliehajú povinnému zverejneniu, sú podľa rezortu dostupné v Centrálnom registri zmlúv.
Samotné Verejné prístavy pritom počítajú s tým, že zmena územného plánu môže výrazne zvýšiť hodnotu majetku. Generálny riaditeľ spoločnosti Matej Danóci pre portál uviedol, že uvoľnením Zimného prístavu by sa mohla hodnota vlastneného majetku zdvojnásobiť. Takto získané prostriedky by následne mohli pomôcť financovať modernizáciu ďalších častí prístavu.
Nie celý bratislavský prístav sa však má zmeniť na mestskú štvrť. Pálenisko zostane prístavnou a logistickou zónou. Práve tam už Verejné prístavy pripravujú modernizáciu, pri ktorej má vzniknúť väčší kontajnerový terminál, logistické haly a priestory na prekládku sypkých materiálov.
VIDEO: Pozor na vreckárov v Bratislave: Dve dvojice žien sa pokúšali okradnúť turistov v centre mesta, polícia zakročila
Súčasťou modernizácie má byť aj lepšie železničné napojenie. Jedna z existujúcich budov má zároveň zostať zachovaná. „Urobí sa napojenie na železničnú infraštruktúru,“ uviedol pre STVR Danóci.
Zimný prístav tak čaká rozhodujúca fáza. Z územia, ktoré dnes Bratislavčania vnímajú najmä ako súčasť prístavnej infraštruktúry, by v budúcnosti mohla vzniknúť nová mestská štvrť s verejnými priestormi, službami, školami, športoviskami a kontaktom s Dunajom.
O konkrétnej podobe Zimného prístavu má rozhodnúť medzinárodná architektonická súťaž v novembri 2026. Práve jej výsledok ukáže, akú podobu môže jedna z najväčších rozvojových lokalít Bratislavy v nasledujúcich rokoch dostať.
