Všetci vieme, že s jedlom rastie chuť. Ale o niečo príjemnejšie tá chuť narastá, ak si to jedlo, guláš napríklad, chystáme sami. Receptúr kde komu po chuti, jeden nájde raz dva. Čo však v Bratislave, ak nám chýba to základné? Kotlina, ohnisko, naozaj príjemné prostredie v prírode dostupné peši, autom aj MHD? Jeden tip by som mal – skúste to v Karloveskej zátoke u Marka Twaina.
Na úvod niekoľko orientačných inštrukcií. Marka Twaina si poľahky vygúglite, nájdete na facebooku, ani ne-Bratislavčan nebude mať problém toto pekné zákutie Bratislavy nájsť na prvýkrát. Tak isto nájdete kontakt a obchodné podmienky vašej budúcej dohody. A v neposlednom rade, termín si je nutné dojednať dopredu. Takže najprv zisťovať a potom plánovať.
Kapacitne vás nikto obmedzovať nebude, ale objem ponúkaného kotla má svoje hranice. Desať až dvadsať ľudí je taký optimál. Z hľadiska zázemia kulinárskej tvorby, konzumácie a trošky toho voľného pohybu. Pre kofolu, pivo či chrumky si k bufetu zájde každý sám. On ten guláš predsa len chvíľku trvá, hlavne ak varíte z hovädziny. Preto ten pohyb k výčapu a späť dobre padne.
Všetky ingrediencie, misky, lyžice a pod. si musíte priniesť, nejaká soľ či paprika by sa hádam našla, ale spoliehať sa na to nedá. Voda na varenie je k dispozícii a tiež saponát, lebo kotol po sebe umyjete, to dá rozum, a na triedený odpad je tu dosť zberných nádob. Tak isto si musíte pozháňať drevo na prikladanie. Tiež sa môže stať, že nejaké sa vám šikne po partii zo včera, ale ani na to sa nemožno spoľahnúť. Sme ale pri Dunaji a naplaveného dreva je tu vždy dosť, zatiaľ sme s tým problém nemali. Sekerka a pílka je k dispozícii.
Rozhodne to nemusí byť iba pánska jazda, či akcia výhradne pre dospelých. Pretože s deťmi primeraného veku to tu tiež poľahky zvládnete. Nemusíte ich posielať na drevo, možností je omnoho viac. Každé dieťa nejaký čas bude baviť kŕmiť kačičky, buďte si však istí, že kačičky to neomrzí nikdy. Vaše dieťa až hodnú chvíľu potom, ako to už omrzelo vás, ale nevydrží to donekonečna. A chrumky tiež niečo stoja.
Našťastie, kúsok hore prúdom, čo už samo o sebe je príjemná prechádzka, je Vodárenské múzeum. Ak chcete, presvedčte svoje dieťa, že stará nitovaná trubka má čosi do seba. Ale múzeum je fakt skôr pre dospelých, nie iba pre fandov do techniky, ale predsa; ni rytiera ni princeznej tam nenájdeš. Ale je tu ešte Vodárenská záhrada patriaca k vodárenskemu komplexu. A to už je iná pesnička, tu sa vaše deti vybláznia.
Ak ste uvažovali strategicky, ak ste varenie prenechali tomu z vás, ktorý má chuťové poháriky najvyvinutejšie, ktorý dokáže zohľadniť aj vaše chute a myslí tiež na to, čo preferujú deti, pokojne časť prípravy prenechajte jemu a partii podobne zodpovedných. Veď vy im to zase oplatíte, až sa hladní vrátite dolu prúdom. Stopro že si šmaknete.
Včera sa nám podarilo príjemne si zapamätať prvý letný deň a dokonca sme mali to šťastie, že sme aj zmokli. Ako vidno na fotografiách, nijako zvlášť to nikomu nevadilo.
Včerajšia akcia bola s kolegami, deti nikto nepriviedol, ale keďže do týchto končín chodím relatívne veľmi často a sledujem za posledné roky rastúci záujem verejnosti o túto lokalitu, vrelo každému odporúčam zavítať sem aj s deťmi. Viac o tejto oblasti hádam v budúcom blogu s prierezom fotografií, aj zimných, z viacerých rokov.
