Málokto tuší, málokto vie, že medzi dnešnou Zámockou a Zochovou ulicou sa kedysi nachádzala perla ranobarokových rezidencií s nádhernou záhradou.
Pri prechádzke Starým mestom môže pozorný návštevník zočiť na Zámockej ulici č. 47 romantické, akoby nikam nevedúce schody. V týchto miestach sa nachádzala slávna Pálffyovská záhrada pod hradom.
Gróf Pavol Pálffy (1592 – 1653) budoval svoju rezidenciu paralelne s prestavbou Bratislavského hradu približne v rokoch 1635 až 1649. Zo stavby záhradného paláca a renovovania hradu sa v Slovenskom národnom archíve zachoval rozsiahly účtovný materiál. Ten poskytuje zaujímavý pohľad do zákulisia realizácie týchto projektov. Dokazuje napríklad to, že gróf Pálffy poskytol na obnovu Bratislavského hradu značnú časť vlastných prostriedkov.
Podrobný opis záhradného paláca zaznamenal v Notitia Hungariae et veterae… ešte o storočie neskôr Matej Bel. Prácami na hrade a svojej rezidencii gróf poveril cisárskeho architekta Giovanniho Albertalla spolu s Giovannim Battistom Carlonem. Palác s dvomi krídlami bol postavený na strmom severnom svahu pod hradom a celkový vzhľad paláca a hradu sa štýlovo zhodoval, ako možno vidieť na rytine z r. 1735. Na tejto rytine je vidieť hlavnú atrakciu záhrady – obrovskú starú lipu. Jej korunu obklopovalo sedemposchodové lešenie s altánkom na vrchole a keď strom rozkvitol, majiteľ paláca trávil na lešení so svojimi hosťami dlhé hodiny naplnené rozhovormi a vôňou lipových kvetov.
Raimund Rapaics spomína ďalšiu zaujímavosť záhrady. Na jar sa u Pálffyovcov zhromažďovali poprední hostia, aby si vypočuli spev. Ale nie len tak hocijaký, v apríli sa konalo tzv. čakanie na slávikov. V uzavretom priestore záhrady nastalo podvečer úplné ticho. Milovníci prírody so zatajeným dychom čakali, kedy sa ozve nenapodobniteľný spev slávika. Estetické zážitky tohto typu boli hlavnou myšlienkou manieristických záhrad.
Pálffyovská záhrada spríjemňovala pobyt v Bratislave viacerým významným hosťom, napr. španielskemu vyslancovi vo Viedni Castelovi Rodrigovi, Wilhelmovi Müllerovi na ceste za cisárom Leopoldom I. či markíze Guebriant.
V 18. storočí Pálffyovci dali objekt k dispozícii Františkovi Lotrinskému. Neskôr celý areál odkúpilo mesto za 150-tisíc zlatých a budovu prestavali na kasárne delostrelectva. Vojaci objekt zničili a po jeho uvoľnení sa doňho sčasti nasťahoval sirotinec sv. Alžbety a sčasti sa používal ako skladisko.
V roku 1922 prestavali bývalé šľachtické sídlo na študentský domov a potom ho nahradila novostavba. Do dnešných čias sa z celého komplexu zachovali iba dva portály, fragment štukovej dekorácie a zvyšky výzdoby záhrady so stopami dekorácie jednej saly terreny a jednej grotty.
Zdroje:
A. Fundárková: Pavol Pálffy, osobnosť, mecenáš a politik (1592 – 1653). Bratislava, 2003.
D. Janota – A. Bagin: Historická zeleň Bratislavy. Bratislava, 1977.
http://vopz.sk/byvala-palffyovska-zahrada/ – 20.7.2017
http://www.pammap.sk/?miesta=27 20.7.2017
