Sú všade okolo nás a nevšímavo ich míňame v dôverne známom priestore. Podvedome ich vyhľadávame v cudzom prostredí, keď sa potrebujeme zorientovať. Vtedy sme za ne vďační, oceňujeme ich zrozumiteľnosť a univerzálnosť výpovede. Často nás dovedú kam dôjsť chceme, bez nutnosti oslovovať okoloidúcich.
Piktogram je odkazom neolitu, predchodcom prvého písma, základom dorozumievania sa a odovzdávania vedomostí. Ak má byť niečo odkazom, bude ním len dovtedy, pokiaľ ho dokážeme zachovať, pokiaľ ho vieme dešifrovať, preložiť do dnešnej reči či aspoň archivovať dovtedy, kým ho niekto neinterpretuje dokonalejšie. Bez odkazov z minulosti sme o niečo chudobnejší.
Piktogramov sú stovky, tie najbežnejšie nájdeme vo verejných budovách. Špecializované zase na obaloch nebezpečných látok, varujúce pred obsahom žieraviny, pred jedovatým či horľavým materiálom. Iné na novej mikine, ktoré nás inštruujú ako ju správne oprať, aby sme sa do obchodu nevracali ako hlupáci. Veľké športové podujatia triedia pomocou piktogramov davy divákov k preferovanej súťaži. Žaba na dopravnej značke varuje pred ich rozmnožovacím pudom a migráciou krížom cez asfalt.
Piktogramy nám majú pomáhať, neexistuje však taký, ktorý by nás nabádal pomáhať samému sebe. Niet jednoduchého grafického znaku, ktorý by dokázal varovať pred nevšímavosťou k prostrediu či dielu, ktoré pred nami tvorili mnohé generácie a ktoré sme, ak je to len trochu možné, povinní zachovať. Niet lepšieho spôsobu na osvojenie si takéhoto postoje, ako všímať si veci okolo seba, najlepšie už od ich vzniku.
Nevieme ako sa bude stupňovať hektika doby. Čo sa kedysi nemenilo desaťročia, aj dlhšie, dnes neprežije prvú generáciu svojich užívateľov. Niekedy ani len ich povinnú školskú dochádzku. Striedame veci ako na bežiacom páse a že s ich odchodom z bežného života môžeme aj o niečo prísť, si často, a z pochopiteľných dôvodov, ani neuvedomíme. Prečo aj, keď vec, predmet či objekt, je okamžite nahradený novším. Novším a lepším, pretože od toho predošlého je minimálne v jednom parametri naj. Je väčší, menší, rýchlejší, je okrúhlejší alebo hranatejší, je lacnejší a pritom ekologický, je trvácnejší alebo, čo nám neraz boh vie prečo vyhovuje, je proste jednorázový a basta.
Niet malichernejšej a tuctovejšej veci, ako nálepka na dverách či šípka na stene. Otvoríme tie správne dvere, pohneme sa tým želaným smerom. Priemyselne vyrábané piktogramy sú v miliónových edíciách rok čo rok expedované do všetkých verejných budov na svete. Ešte aj farebné označenie majú často jednotné, podobne ako dopravné značky výstražné, zákazové, príkazové a informačné. Aby sa to neplietlo vo svete, jedno na ktorej strane je volant.
Železničná nemocnica s poliklinikou na Šancovej ulici v Bratislave, sa začala stavať niekedy začiatkom osemdesiatych rokov. Výstavba prebehla v dvoch etapách a budova samotná, jej exteriér ani interiér, nemá čím upútať. Kto budovu pozná, dá mi za pravdu, že dostať sa do nemocničného oddelenia neurológie, na ôsme poschodie, nie je zo vstupného vestibulu tak jednoduché. Budova a jej chodby sú skôr bludiskom ako prehľadne usporiadaným priestorom verejnej budovy. Možno preto som si tie piktogramy všimol.
Sú jedinečné a či sa tomu budete smiať alebo krútiť nad tým hlavou, mali by sa minimálne zaevidovať ako kultúrna pamiatka. A mal by sa prijať nejaký režim na ich ochranu, hoci sú to „len“ piktogramy, hoci sú „len“ niekoľko desaťročí staré a stále vyzerajú ako „nové“. Nevšimol som si žiadnu výtvarnú výzdobu vo vestibule ani v iných centrálnych priestoroch. Či už bol rozpočet tak okresaný, nech boli dôvody akékoľvek, keramické glazované piktogramy považujem za unikátne. Sú vyrobené konkrétnym človekom pre konkrétnu budovu. Sú výrobkom remeselníka, možno profesionálneho výtvarníka a sú dokumentom určitej doby. Nie je na nich nič inovatívne, nič novátorské, piktogram musí byť jasný a zrozumiteľný. Napriek tomu, tieto sa výrazne odlišujú od tých miliónových edícií, pretože za ich výrobou aj dôvodom ich vzniku je príbeh. Neviem aký, neviem kto ho snoval a ako boli aktéri toho príbehu napokon spokojní. Nikde inde sa však takýto príbeh nezopakoval a nikdy sa už nezopakuje. Pokiaľ budú piktogramy na svojom mieste, kde ich rozhodne nebudú rušiť ich plastový bratranci.
