Pes je právom považovaný za jedného z najvernejších spoločníkov človeka. Svoju náklonnosť nám dáva najavo vrtěním chvosta, vyhľadávaním našej blízkosti, hravým správaním či tým, že nás sprevádza na každom kroku. To však neznamená, že mu vyhovujú všetky spôsoby, ktorými mu lásku opätujeme.
Mnohí ľudia psa automaticky objímajú, skláňajú sa nad ním alebo ho hladia priamo po temene. Hoci sú tieto gestá myslené dobre, niektoré psy ich môžu vnímať ako nepríjemné obmedzovanie alebo narušenie osobného priestoru. Neplatí to bez výnimky. Pes, ktorý je na určitý dotyk zvyknutý a sám ho vyhľadáva, môže reagovať pokojne. Rozhodujúca je preto predovšetkým jeho reč tela.
Majiteľ by sa mal naučiť rozoznať, kedy si pes pozornosť skutočne užíva a kedy ju iba znáša. Práve prehliadanie jemných varovných signálov patrí medzi chyby, ktoré môžu viesť k stresu, vrčaniu a v krajnom prípade aj k obrannému uhryznutiu.
Objatie nemusí pes chápať ako prejav lásky
Ľudia si objatím bežne vyjadrujú náklonnosť, pocit bezpečia a vzájomnú blízkosť. Psy však používajú iný spôsob komunikácie. Pevné zovretie okolo krku alebo tela im môže znemožniť vzdialiť sa, a preto sa môžu cítiť nepríjemne alebo ohrozene.
Nedá sa povedať, že každý pes objatie neznáša. Niektoré zvieratá si naň postupne zvyknú a pri svojom majiteľovi zostávajú uvoľnené. Iné ho len trpezlivo tolerujú. Rozdiel spoznáte podľa správania. Pokojný pes má uvoľnené telo, prirodzenú polohu uší, mäkký pohľad a môže sa k človeku sám pritlačiť.
Ak však pes počas objatia stuhne, odvracia hlavu, oblizuje si pysky, zíva, priťahuje uši dozadu alebo sa snaží uniknúť, kontakt mu pravdepodobne nie je príjemný. V takom prípade ho treba okamžite uvoľniť.
Mimoriadne opatrní by sme mali byť pri cudzích psoch. Objímať zviera, ktoré nás nepozná, nie je bezpečné. Pes môže mať pocit, že je uväznený a nemá možnosť odísť.
Prečo niektorým psom prekáža hladenie po hlave
Pohladenie po hlave je jedným z najčastejších spôsobov, akým ľudia nadväzujú kontakt so psom. Problém však často nespočíva v samotnom dotyku, ale v spôsobe, akým sa k zvieraťu priblížime.
Ak sa nad psa postavíme, nakloníme sa nad neho a zhora natiahneme ruku priamo k jeho tvári, môže to pôsobiť hrozivo. Pes sa môže zľaknúť, uhnúť hlavou alebo prikrčiť. Citlivejšie zvieratá môžu reagovať ešte výraznejšie, najmä ak majú z minulosti nepríjemné skúsenosti.
Neznamená to, že psa nikdy nesmiete pohladiť po hlave. Niektoré psy tento dotyk od svojho majiteľa vyhľadávajú a očividne si ho užívajú. Pri neznámom psovi je však bezpečnejšie začať na menej citlivom mieste, napríklad na hrudi, pleci alebo na boku krku. Vždy pritom sledujte jeho reakciu.
Ak sa pes odťahuje, uhýba hlavou alebo odchádza, nenaliehajte. Nútiť ho zostať pri človeku len preto, aby sa nechal pohladkať, môže jeho neistotu ešte zhoršiť.
Ako sa bezpečne priblížiť k neznámemu psovi
Pred dotykom cudzieho psa sa vždy opýtajte jeho majiteľa. To, že pes vyzerá priateľsky alebo vrtí chvostom, ešte automaticky neznamená, že sa chce nechať hladkať. Vrtěnie chvosta vyjadruje rozrušenie, ktoré môže byť radostné, ale aj napäté či neisté.
K psovi nepristupujte rýchlo a priamo spredu. Vhodnejšie je postaviť sa mierne bokom, vyhnúť sa prudkým pohybom a nechať zviera, aby sa priblížilo samo. Netreba mu tlačiť ruku priamo pred ňufák. Ak má o kontakt záujem, dokáže si vás ovoňať aj bez toho, aby ste zasahovali do jeho priestoru.
Keď zostáva uvoľnený a sám vyhľadáva blízkosť, môžete ho jemne pohladiť po hrudi alebo pleci. Po niekoľkých sekundách prestaňte a sledujte, čo urobí. Ak sa priblíži, oprie sa o vás alebo si dotyk vypýta, pravdepodobne chce pokračovať. Ak odíde alebo odvráti hlavu, rešpektujte jeho rozhodnutie.
Dlhé upreté pozeranie môže pôsobiť ako hrozba
Vzájomný pohľad medzi človekom a jeho vlastným psom môže byť súčasťou dôverného vzťahu. Iná situácia však nastáva pri neznámom alebo vystrašenom zvierati. Dlhý, nehybný a tvrdý pohľad mu môže pripomínať výzvu alebo hrozbu.
Ak pes odvracia zrak, nemusí vás ignorovať. Môže sa tým pokúšať zmierniť napätie. Medzi ďalšie signály nepohody patrí ukazovanie očného bielka, stuhnutý postoj, zatvorené ústa, sklopená hlava alebo olizovanie pyskov.
Reč tela treba vždy posudzovať ako celok. Samotné zívanie nemusí znamenať stres a sklopené uši môžu mať pri rôznych plemenách odlišný význam. Dôležité je poznať bežné správanie konkrétneho psa a všímať si zmeny.
Prudké trhanie vodítkom problém nevyrieši
Vodítko chráni psa aj jeho okolie, no nemalo by slúžiť na trestanie. Prudké cuknutia môžu zviera vystrašiť, zvýšiť napätie a pri nevhodnom obojku zaťažovať citlivú oblasť krku. Pes si navyše môže nepríjemný pocit spojiť s tým, na čo sa práve pozerá – napríklad s iným psom, cyklistom alebo okoloidúcim človekom.
Ak pes na vodítku ťahá alebo reaguje na svoje okolie výpadmi, účinnejším riešením je systematický nácvik pokojnej chôdze a odmeňovanie želaného správania. Pri silnom, bojazlivom alebo reaktívnom psovi môže pomôcť vhodne zvolený postroj a individuálne vedenie skúseného trénera, ktorý používa šetrné metódy.
Naťahovacie vodítko nie je vhodné do každej situácie. Na rušnej ulici alebo medzi inými psami poskytuje menej kontroly a tenká šnúra môže spôsobiť zranenie. Väčšiu voľnosť možno psovi dopriať na bezpečnom mieste pomocou dlhého pevného vodítka, až keď zvláda základné povely a majiteľ ho dokáže spoľahlivo usmerniť.
Video: Čo môže byť psom nepríjemné
https://www.youtube.com/embed/mhAv71QaKd4
Ťahanie za chvost, uši či labky nie je hra
Chvost, uši a labky patria medzi citlivé časti psieho tela. Ťahanie, stláčanie alebo násilné držanie môže byť bolestivé a vyvolať obrannú reakciu. Platí to najmä pri kontakte detí so psom.
Dieťa si nemusí uvedomovať, že zvieraťu ubližuje. Pes zase nedokáže povedať, aby prestalo, a preto najskôr komunikuje pohybom tela. Môže odvracať hlavu, vstávať, odchádzať, stuhnúť alebo zavrčať. Ak tieto signály nikto nerešpektuje, môže sa pokúsiť chrániť cvaknutím zubov či uhryznutím.
Deti preto treba naučiť, že pes nie je hračka. Nemali by ho rušiť pri jedení a spánku, brať mu hračky, sadať si naň, objímať ho ani mu približovať tvár k papuli. Malé dieťa a pes by nikdy nemali zostať spolu bez aktívneho dohľadu dospelého, a to ani vtedy, ak ide o pokojného rodinného miláčika.
Do kontaktu s cudzími ľuďmi psa nenúťte
Nie každý pes je spoločenský a nie každý túži po pozornosti návštevy alebo okoloidúcich. Plaché, zle socializované alebo v minulosti traumatizované zviera môže potrebovať viac času a väčšiu vzdialenosť.
Nový človek by mal psa spočiatku ignorovať, nevystierať k nemu ruky a nepozerať naň uprene. Zviera tak dostane možnosť pozorovať situáciu a rozhodnúť sa, či sa chce priblížiť. Ak zostáva za majiteľom, odchádza alebo sa skrýva, do zoznamovania ho netlačte.
Nie je presné tvrdiť, že pes hodnotí „energiu“, ktorú človek vyžaruje. Reaguje najmä na pach, hlas, pohyb, držanie tela, predchádzajúce skúsenosti a aktuálnu situáciu. Prudké gestá, hlasný prejav alebo priame nakláňanie sa nad neho môžu zvýšiť jeho neistotu.
Varovné signály, ktoré netreba prehliadať
Pes nemusí hneď vrčať, aby ukázal, že mu je kontakt nepríjemný. Často najskôr vysiela oveľa nenápadnejšie signály:
- odvracia hlavu alebo celý trup,
- uhýba pred rukou a snaží sa odísť,
- opakovane si oblizuje pysky,
- zíva napriek tomu, že nie je unavený,
- priťahuje uši dozadu,
- ukazuje očné bielko,
- stuhne a prestane sa prirodzene pohybovať,
- drží chvost nízko alebo ho stiahne medzi nohy,
- začne dychčať, hoci mu nie je teplo,
- vrčí, cerí zuby alebo cvaká papuľou.
Vrčanie netrestajte. Je to dôležité varovanie, ktorým pes oznamuje, že situáciu nezvláda. Ak ho zaň potrestáte, môžete potlačiť výstražný signál, ale nie príčinu nepohody. Nabudúce môže prejsť k obrane bez predchádzajúceho zavrčania.
Ako psa hladiť tak, aby mu to bolo príjemné
Najbezpečnejšie je umožniť psovi, aby kontakt inicioval sám. Priblížte sa pokojne, postavte sa mierne bokom a nechajte mu priestor na odchod. Ak sa rozhodne prísť, začnite jemným dotykom na hrudi, pleci alebo boku krku.
Po niekoľkých sekundách ruku odtiahnite. Keď pes zostane, prisunie sa bližšie alebo vás začne pobádať k ďalšiemu kontaktu, môžete pokračovať. Ak odíde, olízne si pysky, odvráti sa alebo stuhne, prestaňte.
Každý pes má iné preferencie. Jeden si užíva škrabkanie za ušami, iný má rád dotyk na hrudi a ďalší uprednostní hru pred hladkaním. Rešpektovanie týchto rozdielov je základom bezpečného a dôverného vzťahu.
Láska k psovi sa neprejavuje silou objatia
Objímanie ani hladenie po hlave nie sú automaticky zakázané. Dôležité je, či ich konkrétny pes prijíma dobrovoľne a zostáva pri nich uvoľnený. Najväčšou chybou nie je samotný dotyk, ale ignorovanie signálov, ktorými zviera žiada o väčší odstup.
Náklonnosť mu môžete prejaviť aj spoločnou prechádzkou, hrou, pokojným tréningom, pochvalou alebo oddychom v jednej miestnosti. Ak sa naučíte sledovať jeho reakcie a dovolíte mu odmietnuť kontakt, vytvoríte vzťah založený na dôvere, nie na nútenej pozornosti.
