Pes nie je iba verným spoločníkom, ktorý nás víta pri dverách a robí nám spoločnosť počas prechádzok. Život so štvornohým priateľom môže prirodzene priniesť viac pohybu, menej osamelosti, lepšiu náladu a viaceré výhody pre telesné i duševné zdravie. Niektoré výskumy dokonca spájajú vlastníctvo psa s nižším rizikom predčasného úmrtia.
Ľudia sa často delia na milovníkov psov a zástancov mačiek. Každé zviera má, samozrejme, svoje čaro, no pes má v živote človeka predsa len osobitné postavenie. Vyžaduje pravidelnú starostlivosť, pohyb, pozornosť a kontakt. Práve tieto každodenné povinnosti môžu nenápadne meniť životný štýl jeho majiteľa.
Pes dokáže človeka vytiahnuť von aj počas pochmúrneho dňa, poskytuje mu spoločnosť a vytvára pravidelný denný režim. Jeho prítomnosť však nemožno považovať za liečbu ani za záruku pevného zdravia či dlhovekosti. Výskumy väčšinou poukazujú na súvislosti, nie na jednoznačný dôkaz, že všetky pozorované výhody spôsobuje výlučne pes.
Priateľstvo, ktoré vznikalo tisíce rokov
Spolužitie človeka a psa má veľmi dlhú históriu. Predkovia dnešných psov sa postupne priblížili k ľudským sídlam a z pôvodne divých šeliem sa počas domestikácie stali pomocníci pri love, strážení obydlí aj ochrane stád.
Ich úloha sa časom výrazne zmenila. Väčšina dnešných psov už nemusí loviť ani chrániť hospodárstvo. Napriek tomu zostávajú pevnou súčasťou ľudských domácností a majitelia ich často vnímajú ako plnohodnotných členov rodiny.
Vzájomné puto medzi človekom a psom sa opiera o dôveru, pravidelný kontakt a schopnosť vnímať správanie toho druhého. Pes sa učí rozoznávať tón hlasu, gestá a náladu svojho majiteľa, zatiaľ čo človek si postupne osvojuje význam jeho pohybov, zvukov a potrieb.
Môže pes ovplyvňovať aj imunitu?
V populárnych textoch sa pes niekedy označuje za „živé probiotikum“. Ide však skôr o obrazné pomenovanie než o odborný medicínsky pojem. Psy prinášajú do domácnosti mikroorganizmy z vonkajšieho prostredia a ich prítomnosť môže ovplyvňovať mikrobiálne zloženie domáceho prachu aj mikrobiotu ľudí, ktorí s nimi žijú.
Najväčšia pozornosť sa venuje kontaktu so zvieratami v ranom detstve. Niektoré pozorovacie štúdie naznačujú, že deti vyrastajúce so psom môžu mať nižšie riziko určitých alergických ochorení či astmy. Výsledky však nie sú úplne jednotné a odborné prehľady upozorňujú, že úlohu zohráva genetika, prostredie, miesto bývania, rodinná anamnéza aj intenzita kontaktu so zvieraťom.
Obstaranie psa preto nemožno odporúčať ako spôsob prevencie alebo liečby alergie. Ak už dieťa alergiu na psa má, kontakt so zvieraťom môže jeho ťažkosti zhoršovať. Rozhodnutie by sa v takom prípade malo konzultovať s alergiológom.
Zároveň platí, že prospešný kontakt s bežným prostredím neznamená, že môžeme zanedbať hygienu. Po hre so psom si treba umývať ruky, zviera pravidelne odčervovať, chrániť pred parazitmi a absolvovať s ním veterinárne prehliadky.
Pravidelný pohyb bez hľadania výhovoriek
Jednou z najlepšie preskúmaných výhod života so psom je väčšie množstvo pohybu. Pes potrebuje ísť von bez ohľadu na to, či svieti slnko, prší alebo sneží. Majiteľ tak dostáva každodenný dôvod vstať z gauča a prejsť sa.
Britský výskum z roku 2019, do ktorého boli zapojené domácnosti v jednej oblasti západného Anglicka, ukázal, že majitelia psov mali približne štvornásobne vyššiu pravdepodobnosť splniť odporúčaných 150 minút pohybu týždenne než ľudia bez psa. Dospelí majitelia venovali venčeniu v priemere takmer 300 minút za týždeň. Výsledky však nemožno automaticky preniesť na každého človeka ani na všetky krajiny, keďže išlo o výskum v konkrétnej komunite. Štúdia bola publikovaná v časopise Scientific Reports.
Pravidelná chôdza pomáha udržiavať pohyblivosť, kondíciu a zdravú telesnú hmotnosť. Je prospešná pre svaly, kĺby, srdce aj krvný obeh. Význam má najmä pre ľudí so sedavým zamestnaním, ktorí by sa bez psa možno počas bežného dňa pohybovali iba minimálne.
Veľa však závisí od plemena, veku a zdravotného stavu psa. Nie každý majiteľ chodí na dlhé prechádzky a nie každý pes ich zvládne. Staršie zvieratá, šteniatka či psy s pohybovými alebo srdcovými problémami potrebujú režim prispôsobený svojim možnostiam.
Pobyt vonku prospieva aj psychike
Prechádzka so psom neprináša iba fyzickú aktivitu. Pobyt na dennom svetle, čerstvom vzduchu a v zelenom prostredí môže pomáhať zmierňovať napätie a zlepšovať náladu. Človek na chvíľu odloží telefón, odpúta sa od pracovných starostí a sústredí sa na prítomný okamih.
Už krátky pobyt v prírode sa v niektorých výskumoch spájal s poklesom vnímaného stresu. Nemožno však určiť presnú hranicu, po ktorej sa každý automaticky začne cítiť lepšie. Výsledok závisí od prostredia, zdravotného stavu, intenzity pohybu aj psychického rozpoloženia človeka.
Dôležitá je predovšetkým pravidelnosť. Niekoľko kratších prechádzok denne môže byť pre telo i myseľ prínosnejších než nárazová aktivita raz za týždeň.
Zdravšie srdce a cievy
Väčšie množstvo chôdze môže pomáhať pri kontrole telesnej hmotnosti, krvného tlaku, hladiny cukru a tukov v krvi. Aj preto sa vlastníctvo psa v niektorých štúdiách spája s priaznivejším stavom srdca a ciev.
Rozsiahla analýza desiatich štúdií, ktoré spolu zahŕňali údaje o viac než 3,8 milióna ľudí, našla u majiteľov psov nižšie riziko úmrtia zo všetkých príčin a nižšiu úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia. Autori však hovorili o súvislosti, nie o priamom dôkaze príčiny. Ľudia, ktorí si zaobstarajú psa, sa totiž môžu od ostatných líšiť zdravotným stavom, príjmom, bývaním, mierou pohybu aj spoločenským zázemím. Výsledky priniesol odborný časopis Circulation: Cardiovascular Quality and Outcomes.
Pes preto nenahrádza vyváženú stravu, pravidelné lekárske prehliadky, užívanie predpísaných liekov ani cielený pohyb. Môže však byť prirodzenou motiváciou k aktívnejšiemu životu.
Dotyk, ktorý upokojuje
Mnohí majitelia poznajú pocit, keď si k nim pes ľahne po náročnom dni a už jeho pokojná prítomnosť pomôže zmierniť napätie. Hladkanie a priateľský kontakt môžu ovplyvniť telesnú reakciu na stres. Pri príjemnej interakcii sa môže spomaliť tep, uvoľniť svalstvo a znížiť psychické napätie.
Výskumy sledovali aj zmeny hladiny oxytocínu, ktorý súvisí so sociálnym putom a pocitom blízkosti, či stresového hormónu kortizolu. Reakcia však nie je u každého rovnaká. Človek, ktorý sa psov bojí alebo s nimi nemá dobré skúsenosti, môže pociťovať presný opak.
Kontakt so psom môže mať význam pri osamelosti, smútku alebo každodennom strese, no zviera nemôže nahradiť odbornú pomoc pri depresii, úzkostnej poruche ani inom vážnejšom psychickom probléme.
Psy pomáhajú aj pri terapii
Pozitívne pôsobenie kontaktu so zvieraťom sa využíva pri intervenciách s asistenciou psa, ktoré sa bežne označujú aj ako canisterapia. Špeciálne pripravené psy navštevujú seniorov, nemocničných pacientov, deti a ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Pes môže vytvoriť príjemnejšiu atmosféru, motivovať človeka ku komunikácii, pohybu alebo spolupráci a pomôcť zmierniť pocit osamelosti. Využíva sa napríklad v zariadeniach sociálnych služieb, rehabilitačných centrách, nemocniciach či školách.
Canisterapia však nie je samostatnou liečbou všetkých spomínaných ťažkostí. Má byť súčasťou širšieho odborného postupu a musí rešpektovať potreby klienta aj psa. Zvieratá zapojené do podobných programov potrebujú vhodnú povahu, výcvik, veterinárnu starostlivosť a dostatok odpočinku.
Pravidelný režim udržiava mozog v činnosti
Starostlivosť o psa vyžaduje plánovanie a zodpovednosť. Majiteľ musí myslieť na kŕmenie, venčenie, veterinárne prehliadky, lieky, výcvik aj dostatok odpočinku. Takýto režim môže podporovať každodennú aktivitu, pozornosť a pocit zmysluplnosti.
Výskumy medzi seniormi naznačujú, že kontakt so zvieratami sa môže spájať s väčšou spoločenskou aktivitou a v niektorých prípadoch aj s lepším udržaním kognitívnych schopností. Zatiaľ však nemožno tvrdiť, že vlastníctvo psa samo osebe chráni pred demenciou alebo zlepšuje pamäť.
Mozgu môže prospievať najmä kombinácia viacerých faktorov – pohybu, pravidelného režimu, sociálneho kontaktu, pobytu vonku a emocionálneho puta. Pes dokáže všetky tieto oblasti prirodzene spojiť do jedného dňa.
Štvornohý spoločenský most
Na prechádzke so psom sa ľudia častejšie prihovoria jeden druhému. Rozhovor sa začne otázkou na meno, vek či plemeno zvieraťa a niekedy z neho vznikne známosť alebo priateľstvo. Pes tak môže uľahčovať nadväzovanie kontaktov ľuďom, ktorí sú hanbliví, žijú sami alebo sa presťahovali do neznámeho prostredia.
Majitelia sa stretávajú v parkoch, na cvičiskách, pri výcviku aj prostredníctvom miestnych skupín. Pravidelný kontakt s ďalšími ľuďmi môže zmierniť pocit izolácie a posilniť pocit spolupatričnosti.
Samotná prítomnosť psa však automaticky nevyrieši osamelosť. Niekomu môže starostlivosť o zviera naopak skomplikovať cestovanie, bývanie či spoločenský život. Výsledok preto závisí od podmienok a možností konkrétneho majiteľa.
Pes prináša radosť, ale aj veľkú zodpovednosť
Všetky výhody majú aj druhú stranu. Pes potrebuje čas, bezpečný domov, kvalitné krmivo, výcvik, veterinárnu starostlivosť a pozornosť počas mnohých rokov. Jeho chov prináša pravidelné výdavky a môže obmedziť spontánne cestovanie či dlhý pobyt mimo domu.
Pred zaobstaraním psa treba zvážiť pracovný režim, bývanie, zdravotný stav členov domácnosti, financie aj to, kto sa o zviera postará počas dovolenky alebo choroby. Dôležitý je tiež správny výber psa. Veľkosť či vzhľad by nemali byť jedinými kritériami – rozhodujúca je povaha, potreba pohybu, vek a nároky konkrétneho zvieraťa.
Pes nie je zdravotná pomôcka ani dar, ktorý možno po čase odložiť. Je to živý tvor odkázaný na človeka a záväzok, ktorý môže trvať desať až pätnásť rokov, niekedy aj dlhšie.
Život so psom môže byť aktívnejší aj spokojnejší
Pes dokáže svojho majiteľa motivovať k pravidelnému pohybu, priniesť mu spoločnosť, zmierňovať každodenný stres a uľahčovať kontakt s ľuďmi. Niektoré výskumy spájajú vlastníctvo psa aj s priaznivejším srdcovo-cievnym zdravím a nižšou úmrtnosťou, nejde však o zaručený účinok platný pre každého.
Najväčší prínos pravdepodobne nevychádza z jediného „liečivého“ pôsobenia psa. Vzniká spojením pohybu, denného režimu, pobytu vonku, dotyku, emocionálnej blízkosti a spoločenských kontaktov.
Ak má človek vhodné podmienky a je pripravený prijať dlhodobú zodpovednosť, pes sa môže stať oveľa viac než domácim zvieraťom. Môže byť verným priateľom, motivátorom aj každodenným zdrojom radosti, vďaka ktorému je život aktívnejší, pestrejší a pre mnohých ľudí aj spokojnejší.
