Obľúbená prímestská rekreačno-oddychová lokalita v lesoparku je a aj bola vždy navštevovaným miestom. Svoj názov získala podľa železitej minerálnej vody, ktorá pramenila na danom území.
Prameň objavili začiatkom 19. storočia, v roku 1821 sa rozhodol nevyužitý prameň stolársky majster Johann Tronner zúžitkovať. Požiadal o dovolenie na stavbu malých kúpeľov, mestská rada mu vyhovela a povolila mu výstavbu štyroch kúpacích kabín a troch izbietok na vlastné trovy.
Keďže si kúpele veľmi rýchlo získali popularitu, prehodnotili mestskí radní svoje rozhodnutie a uvažovali o tom, že postavia vlastný kúpeľný dom. V roku 1826 dali urobiť rozbor vody a zistili, že obsahuje uhličitanové soli a oxid železitý, podľa čoho pomenovali aj celú lokalitu.
Keďže zrazu vyzerala lokalita veľmi sľubne, chcelo na nej podnikať viacero ľudí a mestská rada dostala množstvo žiadostí. Kladne odpovedala na plány prešporského podnikateľa Jozefa Bergamenyho.
Hrubá stavba bola hotová začiatkom augusta 1827, dokončená bola v polovici júna 1828. Kúpele boli pomenované po kráľovi Ferdinandovi V. Išlo o poschodový dom s 20 miestnosťami, okrem izieb a kúpeľní tam bola spoločenská miestnosť, kaplnka i reštaurácia so záhradou. Kúpele boli otvorené v lete 1830.
V roku 1844 kúpele odkúpil podnikateľ a vinár Jakub Palugyay, ktorý ich prebudoval na hotel. Do vlastníctva mesta sa dostala v roku 1894.
Bola to obľúbená lokalita nielen kvôli kúpeľom a neskôr hotelu, ale aj kvôli krásnej prírode. Lesné prostredie a jazerá, núkajúce možnosť člnkovania či rybárčenia, lákali mnohých Bratislavčanov. Reštaurácia v hoteli bola obľúbená kvôli dobrej kuchyni. Začiatkom 20. storočia bol z iniciatívy Bratislavského okrášľovacieho spolku postavený zasklený drevený pavilón.
Liečivé pramene časom zanikli, dôvodom bola stavebná činnosť a úpravy potoka Vydrica. Areál bol upravovaný naposledy v roku 1938. V 60. rokoch však už bola natoľko schátraná, že ju v roku 1970 asanovali.
Na Železnej studienke sa už pred stáročiami usadili mlynári a postavili tam mlyny. Vodné mlyny, ktoré sa spomínajú už v roku 1455, koncom 19. storočia zanikli a slúžili ďalej ako výletné reštaurácie. Bývali cieľovým bodom výletnej trasy vedúcej Hlbokou cestou, Kalváriou, Horským parkom, Patrónkou až na Červený most. Z týchto mlynov sa zachoval deviaty – Suchý mlyn. Klepáč, pôvodne 7. mlyn, zanikol pred rokom 1970 a v súčansosti je z neho už len ruina.
