Na špacírke po Bratislave: Zimný prístav

Znamenie kotvy, Zimný prístav
ilustračné: www.youtube.com

Kedysi jeden z najväčších prístavov v strednej Európe pochádza z konca 19. storočia. Začali ho budovať v poslednom desaťročí 19. storočia a na mieste medzi dnešným Slovenským národným múzeom a Mostom Apollo vznikol priestor na kotvenie približne 250 lodí.

Keďže v tom čase mal Prešporok menej než 100-tisíc obyvateľov, išlo o naozaj úctyhodné číslo. Prevádzka a rozvoj Zimného prístavu boli v rukách súkromných paroplavebných spoločností, Uhorsko sa finančne na rozvoji prístavu takmer nepodieľalo.

Zimny pristav pri apollke 1930 staraba.jpg
Foto: https://www.facebook.com/StaraBratislavaNaFotografiach/

Vďaka prístavu sa mesto otvorilo viac svetu, cez Dunaj sa mohli otvoriť obchodné cesty smerom na východ. Konali sa v ňom Medzinárodné dunajské veľtrhy, na ktorých boli predstavované výrobky i najmodernejšie inovácie. Vzhľadom na to, že za čias Rakúsko-Uhorska nebol politický záujem sa orientovať smerom na Rusko, ale skôr na juh, východná cesta sa otvorila až po prvej svetovej vojne.

Pristav a fajnorovo nabrezie staraba.jpg
https://www.facebook.com/StaraBratislavaNaFotografiach/

Po vzniku Československej republiky začali v prístave budovať bazény a rozširovať železničnú trať, vtedy sa tam nenachádzali žiadne prekladacie zariadenia a žeriavy. V tom čase (1921 – 1922) vznikol terajší Sklad č. 7, dnes národná kultúrna pamiatka. Takéto sklady mali byť ďalšie tri, ich výstavbu však zastavila hospodárska kríza. V rokoch 1935 – 1940 zošikmili v prístave breh a zaviedli lodný výťah. Pomocou neho dokázali lode vytiahnuť na breh. Architekt Július Lehocký postavil v prístave v časoch Slovenského štátu Dom lodníkov.

Nabrezie pristav ministerstvo vnutra staraba.jpg
Foto: https://www.facebook.com/StaraBratislavaNaFotografiach/

Bratislavský Zimný prístav bol v minulom storočí významnou lodnou križovatkou. Prekladali v ňom tovar z lodí na vlak smerujúci do poľskej Gdyne. Jeho rozmach narušili v roku 1944 bomby, ktoré pri bombardovaní rafinérie Apollo zasiahli aj prístav a potopili v ňom takmer všetky lode. Zachovalo sa len desať plavidiel.

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk