König András-Platz, András király-tér, čiže Šafárikovo námestie dobre pozná každý Bratislavčan. Dopravu na námestí, v ktorého strede sa nachádza parčík s Kačacou fontánou, kedysi riadil policajt.
Námestie, na ktorom sa pár rokov nachádzal aj kontajnerový projekt Šafko, bolo sídlom reštaurácie a kaviarne Kazačok, do roku 1944 stál na ňom Landererov palác, ktorý poškodili pri bombardovaní rafinérie Apollo, hlavná budova Univerzity Komenského, pôvodne obchodný palác navrhnutý F. Krupkom, ho zdobí dodnes.
Námestie „vzniklo“ spoločne s Mostom cisára Františka Jozefa, novovzniknutý priestor dostal v roku 1904 pomenovanie Námestie kráľa Ondreja III. Po panovníkovi, ktorý v roku 1291 obnovil mestu stratené privilégiá. Na námestí sa nachádzajú viaceré secesné budovy, napríklad secesný nájomný dom z roku 1904, i historická Kačacia fontána od Roberta Kühmayera z roku 1914.
Námestie sa nachádza na územní bývalého ostrova Grössling, ten bol až do polovice 19. storočia zastavený len v západnej časti. V druhej polovici 19. storočia bolo Novozámocké rameno Dunaja zasypané a nábrežie vyrovnali, čím vznikol priestor na ďalšiu zástavbu.
Námestie lemuje dnešná Štúrova ulica, ktorá sa po vybudovaní mosta stala dôležitou komunikáciou. Spolu s Šafárikovým námestím ide o reprezentačnú štvrť pravidelnej blokovej mestskej zástavby s budovami v duchu neobaroka, eklektiky až po secesiu.
Park sa na dnešnom námestí nachádzal už v polovici 19. storočia, po osadení fontány bol upravený do dnešného stavu.
Námestie slúžilo v druhej polovici 20. storočia ako dopravný uzol pre verejnú dopravu a tiež ako konečná zastávok autobusov a trolejbusov.
Na mieste Landererovho paláca vznikol park s detským ihriskom. Časť námestia slúžila dlhé roky ako nelegálne parkovisko. Pod parkom chceli dokonca istý čas postaviť garáže, tento návrh však neprešiel.
Námestie rovnako ako obidva parky boli dlhodobo zanedbávané, čo viedlo k ich schátraniu. V súčasnosti ich mestská časť Staré Mesto revitalizuje.
