Ulica, ktorú dnes poznáme ako Žižkovu, tvorila kedysi hlavnú os Zuckermandla. Podhradská ulica bola známa tiež ako Cesta Márie Terézie. Názov Žižkova ulica dostala v roku 1946.
Ulica dostala podobu, ktorú si pamätajú všetci starí Bratislavčania, v 18. storočí, keď zažíval Zuckermandel najväčší rozkvet, až do roku 1850 bola majetkom Bratislavského hradu.
Žižkova je tiež považovaná za ulicu cintorínov, keďže sa na nej nachádza/la trojica cintorínov – sv. Mikuláša, židovský ortodoxný a neologický cintorín.
Na Žižkovej sa nachádza aj zabudnuté kúpalisko, ktoré síce nebolo nikdy prevádzkované, ale napriek tomu si naň spomenie mnoho starých Bratislavčanov. Bazén postavili na úpätí kameňolomu nad ústím tunelu pri Dunaji. Malo ísť o modernú a ekologickú stavbu, bazén mal byť napájaný vodou stekajúcou z kameňolomu a tá mala byť zohrievaná slnečnou energiou. Kúpalisko oficiálne nikdy nefungovalo, pretože pri prvom skúšobnom napustení bazéna sa zistilo, že dochádza k obrovským únikom vody.
Podhradie – Zuckermandel a Vydrica – patrilo k najstarším „štvrtiam“ hlavného mesta. Aj na Žižkovej ulici sa nachádzali budovy hodné obdivu, na viaceré z nich možno dnes už spomínať len prostredníctvom fotografií. Sunyalova kúria, Kamperova kúria, Brämerova kúria, baroková budova, ktorá slúžila ako škola, a mnohé ďalšie tvorili kolorit danej ulice. Rovnako tak Rybársky cech, Kostol najsvätejšej trojice či napríklad schody lásky vyvolávajú nádherné spomienky.
